Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 45

तस्मात्त्वयैव भगवन्नुपायः परिचिन्त्यताम् । यथा मे न विहन्येत स्वामित्वं मर्त्यदेहिनाम्

tasmāttvayaiva bhagavannupāyaḥ paricintyatām | yathā me na vihanyeta svāmitvaṃ martyadehinām

Por tanto, oh Señor Bienaventurado, tú mismo has de idear un medio, para que mi señorío sobre los mortales encarnados no sea anulado.

तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu/Reason (हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (निपात/सम्बन्धसूचक), अर्थे—‘तस्मात्’ = therefore/from that
त्वयाby you
त्वया:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/स्त्रीलिङ्ग (सर्वनाम), तृतीया (3rd/करण), एकवचन
एवindeed/only
एव:
Emphasis (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (निपात)
Formअव्यय (निपात), अवधारणार्थक
भगवन्O Lord
भगवन्:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन
उपायःmeans/remedy
उपायः:
Karma (कर्म) (of passive/impersonal injunction)
TypeNoun
Rootउपाय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
परिचिन्त्यताम्let (it) be thought out/considered
परिचिन्त्यताम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootपरि-चिन्त् (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थ), आत्मनेपद, तृतीयपुरुष, एकवचन; कर्मणि/भावे प्रयोगः—‘let it be considered’
यथाso that/as
यथा:
Purpose/Relation (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय (सम्बन्ध/उपमान/प्रकारवाचक), ‘so that/as’
मेmy
मे:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी (6th/सम्बन्ध) एकवचन (enclitic)
not
:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (निषेध-निपात)
Formअव्यय (निषेध)
विहन्येतmight be harmed/destroyed
विहन्येत:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-हन् (धातु)
Formविधिलिङ् (सम्भावना/इच्छा), आत्मनेपद, तृतीयपुरुष, एकवचन; कर्मणि प्रयोगः—‘might be destroyed/struck down’
स्वामित्वम्lordship/ownership
स्वामित्वम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्वामित्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; अत्र कर्मणि-क्रियायाः कर्तृस्थाने विषयः
मर्त्यदेहिनाम्of mortal embodied beings
मर्त्यदेहिनाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमर्त्य-देहिन् (प्रातिपदिक; मर्त्य + देहिन्)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), बहुवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (‘mortals’ + ‘embodied beings’)

Yama (to Brahmā)

Scene: Yama, solemn and troubled, petitions the supreme Lord/Creator in a cosmic court-like space, seeking a stratagem to preserve his authority over mortals.

Y
Yama
B
Brahmā

FAQs

The verse dramatizes the tension between divine mercy through purification and the maintenance of karmic governance.

None; the focus is on cosmic administration rather than sacred geography.

No explicit rite; it asks for an 'upāya' (counter-measure) regarding the effects of Rudra-japa.