Previous Mantra

Mantra 58

Rishi: Viśvakarman
Devata: Vāc / Prajāpati (ultimate frame); Indra appears in the closing fragment
Chandas: Paṅkti (explicitly stated)

इ॒यमु॒परि॑ म॒तिस्तस्यै॒ वाङ्मा॒त्या हे॑म॒न्तो वा॒च्यः प॒ङ्क्तिर्है॑म॒न्ती प॒ङ्क्त्यै नि॒धन॑वन्नि॒धन॑वत आग्रय॒ण आ॑ग्रय॒णात् त्रि॑णवत्रयस्त्रि॒ᳪशौ त्रि॑णवत्रयस्त्रि॒ᳪशाभ्या॑ᳪ शाक्वररैव॒ते वि॒श्वक॑र्म॒ ऋषि॑: प्र॒जाप॑तिगृहीतया॒ त्वया॒ वाचं॑ गृह्णामि प्र॒जाभ्यो॑ लो॒कं ता इन्द्र॑म्

i̱yám u̱pári ma̱tís tasyái vā́ṅ mā̱tyā héma̱nto vā̱cyaḥ páṅktir hai̱mantī́ páṅktyai ni̱dhanavan ni̱dhanavat ā̱graya̱ṇa ā̱graya̱ṇāt tri̱ṇavat-trayastríṃśau tri̱ṇavat-trayastríṃśābhyā̱ṃ śā̱kvara-raiva̱te vi̱śvákarma̱ ṛ́ṣiḥ prajāpati-gṛhītayā̱ tváyā̱ vā́caṃ gṛhṇāmi pra̱jā́bhyo lo̱káṃ tā́ índram

Esto, arriba, es el Pensamiento; su habla es la enunciación medida. El invierno pertenece al habla; Paṅkti es el (metro) invernal. Para Paṅkti está el (canto) portador de nidhana; del portador de nidhana procede el Āgrayaṇa; del Āgrayaṇa, los «Treinta y nueve» y «Treinta y tres»; de los «Treinta y nueve» y «Treinta y tres», Śakvara y Raivata. Viśvakarman es el vidente. Contigo, apresada por Prajāpati, tomo el habla para los seres; (y) el mundo para ellos, para Indra.

इयम् । उपरि । मतिः । तस्यै । वाक् । मात्या । हेमन्तः । वाच्यः । पङ्क्तिः । हैमन्ती । पङ्क्त्यै । निधनवत् । निधनवत् । आग्रयणः । आग्रयणात् । त्रिणवत्-त्रयस्त्रिंशौ । त्रिणवत्-त्रयस्त्रिंशाभ्याम् । शाक्वर-रैवते । विश्वकर्मा । ऋषिः । प्रजापति-गृहीतया । त्वया । वाचम् । गृह्णामि । प्रजाभ्यः । लोकम् । ताः । इन्द्रम् ।

V
Vāc
P
Prajāpati
I
Indra