Previous Verse
Next Verse

Shloka 41

Śumbha–Niśumbha’s Mobilization After Devī’s Victories

Battle Muster and Omens

त्रिशूलमुत्क्षिप्य जघान चण्डिका महासुरं तं स पपात मूर्च्छितः । विभिन्नपक्षो हरिणा यथा नगः प्रकंपयन् द्यां वसुधां स वारिधिम्

triśūlamutkṣipya jaghāna caṇḍikā mahāsuraṃ taṃ sa papāta mūrcchitaḥ | vibhinnapakṣo hariṇā yathā nagaḥ prakaṃpayan dyāṃ vasudhāṃ sa vāridhim

Alzando su tridente en lo alto, Caṇḍikā hirió a aquel gran demonio, y él cayó desvanecido. Como una montaña cuyas alas fueron quebradas por Hari, se desplomó, sacudiendo el cielo, la tierra y el océano.

त्रिशूलम्trident
त्रिशूलम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootत्रिशूल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
उत्क्षिप्यhaving lifted
उत्क्षिप्य:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootउत् + √क्षिप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; पूर्वकालिक क्रिया (having lifted)
जघानstruck; killed
जघान:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√हन् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
चण्डिकाCaṇḍikā
चण्डिका:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootचण्डिका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
महासुरम्the great demon
महासुरम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootमहासुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्मधारय: ‘महान् असुरः’
तम्him
तम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
सःhe
सः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
पपातfell
पपात:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√पत् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
मूर्च्छितःfainted; unconscious
मूर्च्छितः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमूर्च्छित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; भूतकालिक-कृदन्त (क्त)
विभिन्न-पक्षःwith broken wings
विभिन्न-पक्षः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविभिन्न (कृदन्त-प्रातिपदिक) + पक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय: ‘विभिन्नः पक्षः यस्य’ (with broken wings)
हरिणाby Viṣṇu (Hari)
हरिणा:
Karaṇa (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
यथाas; like
यथा:
Upamāna-marker (उपमा-सूचक)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय, उपमानवाचक (comparative particle)
नगःmountain
नगः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootनग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
प्रकम्पयन्shaking
प्रकम्पयन्:
Karta (कर्ता/Agent)
TypeVerb
Rootप्र + √कम्प् (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्त (present active participle, शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (सः/नगः)
द्याम्heaven; sky
द्याम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootद्यौ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
वसुधाम्earth
वसुधाम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootवसुधा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
सःhe
सः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
वारिधिम्ocean
वारिधिम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootवारिधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन

Sūta Gosvāmin (narrating to the sages of Naimiṣāraṇya)

Tattva Level: pati

Shiva Form: Bhairava

Type: stotra

Shakti Form: Caṇḍikā

Role: destructive

Cosmic Event: earth-and-ocean trembling (battle-cataclysm motif)

C
Caṇḍikā
H
Hari (Viṣṇu)

FAQs

The verse portrays the collapse of asuric pride when confronted by divine Śakti. In Shaiva understanding, the fall of the demon symbolizes the falling away of pāśa (bondage)—ego, violence, and delusion—when grace (Śiva-Śakti) acts decisively.

Though the scene features Caṇḍikā, it reflects the Shaiva view that Śiva is never without Śakti; Saguna worship honors their manifest power that protects dharma. Linga worship internalizes this truth—steadfast devotion to Śiva draws Śakti’s transforming force that breaks inner ‘asuric’ tendencies.

A practical takeaway is protective japa and steadiness in worship: recite the Pañcākṣarī (“Om Namaḥ Śivāya”) with a calm mind, optionally wearing rudrākṣa and applying tripuṇḍra (bhasma), contemplating the triśūla as the power that cuts the three knots of impurity.