Bhīṣma’s Śara-śayyā Stuti to Vāsudeva and Yogic Preparation for Dehotsarga
Body-Relinquishment
(शुक्लपक्षस्य चाष्टम्यां माघमासस्य पार्थिव | प्राजापत्ये च नक्षत्रे मध्यं प्राप्ते दिवाकरे ।।) निवृत्तमात्रे त्वयन उत्तरे वै दिवाकरे । समावेशयदात्मानमात्मन्येव समाहित:,राजन्! जब दक्षिणायन समाप्त हुआ और सूर्य उत्तरायणमें आ गये, तब माघमासके शुक्लपक्षकी अष्टमी तिथिको रोहिणीनक्षत्रमें मध्याह्यके समय भीष्मजीने ध्यान-मग्न होकर अपने मनको परमात्मामें लगा दिया
Vaiśaṃpāyana uvāca |
śuklapakṣasya cāṣṭamyāṃ māghamāsasya pārthiva |
prājāpatye ca nakṣatre madhyaṃ prāpte divākare ||
nivṛttamātre tvayane uttare vai divākare |
samāveśayad ātmānam ātmany eva samāhitaḥ ||
Dijo Vaiśampāyana: “Oh rey, en el mes de Māgha, en el octavo día de la quincena luminosa, cuando el sol estaba en el cenit bajo la constelación de Prajāpati, justo al terminar el Dakṣiṇāyana y al volverse el sol hacia el Uttarāyaṇa, Bhīṣma, con la mente plenamente recogida, replegó su ser hacia dentro y lo fijó en el Ser supremo.”
वैशग्पायन उवाच