Śvetadvīpa-varṇana and Śāstra-pravartana (Śānti Parva 322)
जो श्रद्धालु, जितेन्द्रिय, धनसम्पन्न तथा शुभकर्म-परायण होते हैं, वे उत्तवसे अधिक उत्सवको, स्वर्गसे अधिक स्वर्गको तथा सुखसे अधिक सुखको पाते हैं ।। व्यालकुण्जरदुर्गेषु सर्पचौरभयेषु च । हस्तावापेन गच्छन्ति नास्तिका: किमत: परम्,नास्तिक मनुष्योंके हाथमें हथकड़ी डालकर राजा उन्हें राज्यसे दूर निकाल देता है और वे उन जंगलोंमें चले जाते हैं, जो मतवाले हाथियोंके कारण दुर्गम तथा सर्प और चोर आदिके भयसे भरे हुए होते हैं। इससे बढ़कर उन्हें और क्या दण्ड मिल सकता है?
bhīṣma uvāca | ye śraddhālavo jitendriyā dhanasaṃpannāḥ śubhakarma-parāyaṇāś ca bhavanti, te utsavād api adhikam utsavaṃ, svargād api adhikaṃ svargaṃ, sukhād api adhikaṃ sukhaṃ prāpnuvanti || vyāla-kuñjara-durgeṣu sarpa-caura-bhayeṣu ca | hastāvāpena gacchanti nāstikāḥ kim ataḥ param ||
Bhīṣma dijo: Quienes tienen fe, dominio de sí, prosperidad y devoción a las obras auspiciosas obtienen celebraciones mayores que cualquier festival, un cielo que supera al cielo mismo y una dicha más allá de la dicha común. Pero a los incrédulos el rey les ata las manos y los expulsa del reino; se ven forzados a internarse en bosques peligrosos por las fieras y los elefantes enloquecidos, y colmados de temor a serpientes y ladrones. ¿Qué castigo podría ser mayor que éste?
भीष्म उवाच