संयज उवाच इति श्रुत्वा वचस्तस्य केशवस्य महात्मन: । धर्मपुत्र: प्रह्ष्टात्मा दाशा्ई वाक््यमत्रवीत्,संजय कहते हैं--राजन! महात्मा श्रीकृष्णका यह वचन सुनकर धर्मपुत्र युधिष्ठिरका चित्त प्रसन्न हो गया। उन्होंने भगवान् श्रीकृष्णसे वार्तालाप आरम्भ किया
saṃjaya uvāca—iti śrutvā vacas tasya keśavasya mahātmanaḥ | dharmaputraḥ prahṛṣṭātmā dāśārhaṃ vākyam abravīt ||
Dijo Saṃjaya: “¡Oh rey! Al oír estas palabras de Keśava, el magnánimo, Dharmaputra (Yudhiṣṭhira) se alegró en lo íntimo. Con el corazón enaltecido, comenzó a hablar a Dāśārha (Śrī Kṛṣṇa), iniciando un diálogo—señal de claridad renovada y firmeza moral en medio de las presiones de la guerra.”
संयज उवाच