अध्याय १५ (Āśramavāsika-parva): धृतराष्ट्रस्य वनवासानुज्ञायाचनम् — Dhṛtarāṣṭra’s renewed plea for consent to forest-dwelling
अपर बक। ] अति: घोडशो&< ध्याय: धृतराष्ट्रका पुरवासियोंको लौटाना और पाण्डवोंके अनुरोध करनेपर भी कुन्तीका वनमें जानेसे न रुकना वैशम्पायन उवाच ततः प्रासादहर्म्येषु वसुधायां च पार्थिव । नारीणां च नराणां च नि:स्वन: सुमहानभूत्,वैशम्पायनजी कहते हैं--पृथ्वीनाथ! तदनन्तर महलों और अट्टालिकाओंमें तथा पृथ्वीपर भी रोते हुए नर-नारियोंका महान् कोलाहल छा गया
Vaiśampāyana uvāca |
Tataḥ prāsāda-harmyeṣu vasudhāyāṃ ca pārthiva |
Nārīṇāṃ ca narāṇāṃ ca niḥsvanaḥ sumahān abhūt ||
Dijo Vaiśampāyana: «Entonces, oh rey, se alzó un clamor inmenso —de mujeres y de hombres— por los palacios y las altas mansiones, y aun por toda la tierra.»
वैशम्पायन उवाच