Adhyaya 17: लिङ्गोद्भव—ब्रह्मविष्ण्वहङ्कार-शमनं, ओंकार-प्रादुर्भावः, मन्त्र-तत्त्वं च
रजसा बद्धवैरश् च तमवोचं जनार्दनम् भाषसे वत्स वत्सेति सर्गसंहारकारणम्
rajasā baddhavairaś ca tamavocaṃ janārdanam bhāṣase vatsa vatseti sargasaṃhārakāraṇam
Pero, atado por el rajas y aferrado a la hostilidad, habló a Janārdana: «¿Por qué me llamas “hijo, hijo”, tú que eres la causa de la creación y la disolución?»
Brahma (within Suta’s narration)