Uddhava Meets the Gopīs: Bhramara-gītā and Kṛṣṇa’s Message of Separation
श्रीशुक उवाच तं वीक्ष्य कृष्णानुचरं व्रजस्त्रिय: प्रलम्बबाहुं नवकञ्जलोचनम् । पीताम्बरं पुष्करमालिनं लस- न्मुखारविन्दं परिमृष्टकुण्डलम् ॥ १ ॥ सुविस्मिता: कोऽयमपीव्यदर्शन: कुतश्च कस्याच्युतवेषभूषण: । इति स्म सर्वा: परिवव्रुरुत्सुका- स्तमुत्तम:श्लोकपदाम्बुजाश्रयम् ॥ २ ॥
śrī-śuka uvāca taṁ vīkṣya kṛṣānucaraṁ vraja-striyaḥ pralamba-bāhuṁ nava-kañja-locanam pītāmbaraṁ puṣkara-mālinaṁ lasan- mukhāravindaṁ parimṛṣṭa-kuṇḍalam
Śukadeva dijo: Al ver al servidor de Kṛṣṇa, las jóvenes de Vraja quedaron asombradas: tenía brazos largos, ojos como un loto recién brotado, vestía pītāmbara amarillo y una guirnalda de lotos; y su rostro, semejante a un loto, resplandecía con pendientes pulidos y brillantes. “¿Quién es este hombre tan apuesto? ¿De dónde viene y a quién sirve? ¡Lleva las ropas y los adornos de Acyuta!” dijeron. Así, las gopīs, ansiosas, rodearon a Uddhava, refugiado en los pies de loto del Señor Uttamaḥśloka, Śrī Kṛṣṇa.
It refers to Uddhava, Kṛṣṇa’s close associate, who comes to Vraja as Kṛṣṇa’s messenger.
Because Uddhava resembled Kṛṣṇa’s own style—yellow garments and ornaments—stirring their intense remembrance and longing for Kṛṣṇa in separation.
Honoring and eagerly hearing from a sincere devotee—one sheltered at the Lord’s lotus feet—nourishes remembrance of God and deepens bhakti in daily life.