Shloka 16

प्रसन्नश् च देवानाम् अनादिनिधनः सकलजगत्परायणो नारायणः प्राह । ज्ञातम् एव मया युष्माभिर् यद् अभिलषितं तदर्थम् इदं श्रूयताम् । पुरंजयो नाम शशादस्य च राजर्षेस् तनयः क्षत्रियवर्यस् तच्छरीरे ऽहम् अंशेन स्वयम् एवावतीर्य तान् अशेषान् असुरान् निहनिष्यामि तद् भवद्भिः पुरंजयो ऽसुरवधार्थाय कार्योद्योगः कार्य इति एतच् च श्रुत्वा प्रणम्य भगवन्तं विष्णुम् अमराः पुरंजयसकाशम् आजग्मुः ॥

prasannaś ca devānām anādinidhanaḥ sakalajagatparāyaṇo nārāyaṇaḥ prāha | jñātam eva mayā yuṣmābhir yad abhilaṣitaṃ tadartham idaṃ śrūyatām | puraṃjayo nāma śaśādasya ca rājarṣes tanayaḥ kṣatriyavaryas taccharīre 'ham aṃśena svayam evāvatīrya tān aśeṣān asurān nihaniṣyāmi tad bhavadbhiḥ puraṃjayo 'suravadhārthāya kāryodyogaḥ kārya iti etac ca śrutvā praṇamya bhagavantaṃ viṣṇum amarāḥ puraṃjayasakāśam ājagmuḥ ||

Pleased with the gods, Nārāyaṇa—beginningless and endless, the supreme refuge toward whom the whole universe tends—spoke: “I already know what you have desired. Therefore hear what is to be done for that very purpose. There is a prince named Purāñjaya, the son of the royal sage Śaśāda, a foremost among kṣatriyas. Entering his body Myself as a portion of My power, I shall personally destroy all those asuras without remainder. Therefore, let Purāñjaya be set in motion by you for the task of slaying the demons.” Having heard this, the immortals bowed to Lord Viṣṇu and went to Purāñjaya’s presence.

प्रसन्नःpleased
प्रसन्नः:
Karta (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रसन्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
देवानाम्of the gods
देवानाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
अनादिनिधनःwithout beginning or end
अनादिनिधनः:
Karta (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootअनादि+निधन (प्रातिपदिक); अनादि-निधन (समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सकलजगत्परायणःthe refuge/ultimate resort of the whole world
सकलजगत्परायणः:
Karta (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootसकल+जगत्+परायण (प्रातिपदिक); सकल-जगत्-परायण (समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
नारायणःNārāyaṇa
नारायणः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनारायण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
प्राहsaid
प्राह:
Kriya
TypeVerb
Rootप्र+अह्/ब्रू (धातु)
Formलिट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन
ज्ञातम्is known
ज्ञातम्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (PPP) ‘known’ (impersonal predicate)
एवindeed
एव:
Sambandha
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-निपात (emphatic particle)
मयाby me
मया:
Karana/Agent (Agent in passive/करण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्ति, एकवचन
युष्माभिःby you (all)
युष्माभिः:
Karana (Agent/करण)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्ति, बहुवचन
यत्what
यत्:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धक (relative pronoun)
अभिलषितम्desired
अभिलषितम्:
Karma (Object of ‘known’/कर्म)
TypeVerb
Rootअभि+लष् (धातु)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (PPP) ‘desired’
तदर्थम्for that purpose
तदर्थम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeIndeclinable
Rootतद्+अर्थ (प्रातिपदिक); तद्-अर्थ (समास)
Formअव्ययीभाव-समास; अव्ययवत् प्रयोगः (adverbial: for that purpose)
इदम्this
इदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (here: द्वितीया)
श्रूयताम्let it be heard
श्रूयताम्:
Prayojaka (Injunction/आज्ञा)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि/भावे प्रयोगः ‘let it be heard’
पुरंजयःPuraṃjaya
पुरंजयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपुरंजय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
नामnamed
नाम:
Sambandha
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formनाम-निपात (indeclinable indicating name)
शशादस्यof Śaśāda
शशादस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootशशाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
राजर्षेःof the royal sage
राजर्षेः:
Sambandha
TypeNoun
Rootराजर्षि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
तनयःson
तनयः:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootतनय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
क्षत्रियवर्यःbest among kṣatriyas
क्षत्रियवर्यः:
Karta (Apposition)
TypeNoun
Rootक्षत्रिय+वर्य (प्रातिपदिक); क्षत्रिय-वर्य (समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तत्in that
तत्:
Adhikarana
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन (here in compound with śarīre: taccharīre)
शरीरेin (his) body
शरीरे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशरीर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अंशेनwith a portion (of myself)
अंशेन:
Karana (Means/करण)
TypeNoun
Rootअंश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
स्वयम्myself
स्वयम्:
Karta-vishesana
TypeIndeclinable
Rootस्वयम् (अव्यय)
Formस्वयम्-निपात (reflexive adverb)
एवindeed
एव:
Sambandha
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-निपात
अवतीर्यhaving descended
अवतीर्य:
Purvakala
TypeVerb
Rootअव+तॄ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having descended/incarnated’
तान्those
तान्:
Karma
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
अशेषान्all, without remainder
अशेषान्:
Karma (Object qualifier)
TypeAdjective
Rootअशेष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; असुर-विशेषण
असुरान्asuras
असुरान्:
Karma
TypeNoun
Rootअसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
निहनिष्यामिI will slay
निहनिष्यामि:
Kriya
TypeVerb
Rootनि+हन् (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), उत्तम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तत्therefore
तत्:
Sambandha
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतत्-निपात (therefore/then) अव्ययवत्
भवद्भिःby you (honored ones)
भवद्भिः:
Karana (Agent/करण)
TypeNoun
Rootभवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन (आदरार्थ बहुवचन)
पुरंजयःPuraṃjaya
पुरंजयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपुरंजय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
असुरवधार्थायfor the purpose of slaying the asuras
असुरवधार्थाय:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootअसुर+वध+अर्थ (प्रातिपदिक); असुर-वध-अर्थ (समास)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति, एकवचन; प्रयोजनार्थ
कार्योद्योगःeffort/initiative that must be undertaken
कार्योद्योगः:
Karta (Predicate/कर्ता)
TypeNoun
Rootकार्य+उद्योग (प्रातिपदिक); कार्य-उद्योग (समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
कार्यःshould be done
कार्यः:
Kriya-vishesana/Predicate
TypeAdjective
Rootकार्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विधेय-विशेषण ‘to be done’
इतिthus
इति:
Sambandha
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरणार्थक अव्यय
एतत्this
एतत्:
Karma
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Purvakala
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having heard’
प्रणम्यhaving bowed
प्रणम्य:
Purvakala
TypeVerb
Rootप्र+नम् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having bowed’
भगवन्तम्the Lord
भगवन्तम्:
Karma
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
विष्णुम्Viṣṇu
विष्णुम्:
Karma
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अमराःthe gods
अमराः:
Karta
TypeNoun
Rootअमर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
पुरंजयसकाशम्to Puraṃjaya’s presence
पुरंजयसकाशम्:
Karma (Goal/कर्म)
TypeNoun
Rootपुरंजय+सकाश (प्रातिपदिक); पुरंजय-सकाश (समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; गत्यर्थकर्म (destination)
आजग्मुःwent; came
आजग्मुः:
Kriya
TypeVerb
Rootआ+गम् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, बहुवचन

Nārāyaṇa (Lord Viṣṇu), addressing the Devas (as narrated within Parāśara’s discourse to Maitreya)

Creation Stage: Manvantara

Cosmic Hierarchy: Lokas

Purpose: To enter Purāñjaya as an aṃśa and annihilate the asuras who had defeated the devas.

Leela: Loka-rakshana

Dharma Restored: Restoration of deva-sovereignty and stability of the three worlds

Concept: Nārāyaṇa, the refuge of the universe, responds to supplication and acts through chosen instruments, even by entering them as an aṃśa.

Vedantic Theme: Dharma

Application: Practice śaraṇāgati (seeking refuge) and offer oneself as an instrument of dharma; align personal effort with divine purpose.

Vishishtadvaita: Antaryāmin emphasis—Bhagavān can indwell and empower a finite self while remaining the transcendent Nārāyaṇa, supporting qualified non-dualism.

Vamsha: Surya

Dharma Exemplar: Kṣatriya duty of protection (rakṣaṇa) embodied by Purāñjaya

Key Kings: Sasada, Puranjaya

Vishnu Form: Narayana

Bhakti Type: Dasya

Antaryamin: Yes

N
Nārāyaṇa (Viṣṇu)
D
Devas (Amarāḥ)
P
Purāñjaya
Ś
Śaśāda (Rājarṣi)
A
Asuras

FAQs

This verse presents Purāñjaya as a divinely empowered kṣatriya through whom Viṣṇu manifests a portion of His power to eliminate the asuras, linking royal genealogy with the restoration of dharma.

Viṣṇu, portrayed as the universe’s ultimate refuge and the beginningless Lord, does not merely advise the gods—He enters history through an aṃśa (partial manifestation) and ensures the defeat of adharma.

It emphasizes Viṣṇu’s status as the Supreme, eternal reality who transcends time while still acting within time—supporting a Vaishnava view of God as both absolute and personally active in protecting cosmic order.