Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 21

न्यासत्रैविध्य-भूतशुद्धि-प्रक्रिया

Threefold Nyāsa and the Procedure of Elemental Purification

अथ यस्यास्त्यवसरो नास्ति वा मतिविभ्रमः । स विस्तीर्णेन कल्पेन न्यासकर्म समाचरेत् । तत्राद्यो मातृकान्यासो ब्रह्मन्यासस्ततः परः । तृतीयः प्रणवन्यासो हंसन्यासस्तदुत्तरः

atha yasyāstyavasaro nāsti vā mativibhramaḥ | sa vistīrṇena kalpena nyāsakarma samācaret | tatrādyo mātṛkānyāso brahmanyāsastataḥ paraḥ | tṛtīyaḥ praṇavanyāso haṃsanyāsastaduttaraḥ

Now, if someone has the time and opportunity—or if there is confusion in the mind—he should perform the rite of nyāsa according to the expanded procedure. In that method, first comes Mātṛkā-nyāsa; next is Brahma-nyāsa. Third is Praṇava-nyāsa, and after that comes Haṃsa-nyāsa.

अथnow/then
अथ:
निपात
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; आरम्भ/अनन्तर (now/then)
यस्यof whom/whose
यस्य:
सम्बन्ध (genitive)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
अस्तिthere is
अस्ति:
क्रिया
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (present indicative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
अवसरःopportunity/time
अवसरः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअवसर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
not
:
निषेध
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation)
अस्तिthere is
अस्ति:
क्रिया
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्, प्रथमपुरुष, एकवचन
वाor
वा:
समुच्चय/विकल्प
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्प (or)
मतिविभ्रमःconfusion of mind
मतिविभ्रमः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमति + विभ्रम (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (मतेः विभ्रमः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सःhe
सः:
कर्ता
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
विस्तीर्णेनexpanded/detailed
विस्तीर्णेन:
करण (instrument-qualifier)
TypeAdjective
Rootविस्तीर्ण (प्रातिपदिक; √स्तॄ/स्तृ ‘to spread’ क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त विशेषण; पुं/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; ‘कल्पेन’ इति विशेषण
कल्पेनby a procedure/arrangement
कल्पेन:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootकल्प (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
न्यासकर्मthe act of nyāsa
न्यासकर्म:
कर्म
TypeNoun
Rootन्यास + कर्मन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (न्यासस्य कर्म); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
समाचरेत्should perform properly
समाचरेत्:
क्रिया
TypeVerb
Rootसम्-आ-चर् (धातु)
Formविधिलिङ्, प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तत्रthere/in that (practice)
तत्र:
अधिकरण (context)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देश/प्रसङ्गवाचक (there/in that context)
आद्यःfirst
आद्यः:
विशेषण (predicate adjective)
TypeAdjective
Rootआद्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रमवाचक विशेषण
मातृकान्यासःmātṛkā-nyāsa
मातृकान्यासः:
कर्ता/विधेय (predicate nominative)
TypeNoun
Rootमातृका + न्यास (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (मातृकायाः न्यासः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ब्रह्मन्यासःbrahma-nyāsa
ब्रह्मन्यासः:
कर्ता/विधेय
TypeNoun
Rootब्रह्मन् + न्यास (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (ब्रह्मणः न्यासः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ततःthen
ततः:
काल/क्रम
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रमवाचक
परःnext
परः:
विशेषण (predicate adjective)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘next/after’ अर्थे विधेयविशेषण
तृतीयःthird
तृतीयः:
विशेषण
TypeAdjective
Rootतृतीय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रमवाचक
प्रणवन्यासःpraṇava-nyāsa
प्रणवन्यासः:
कर्ता/विधेय
TypeNoun
Rootप्रणव + न्यास (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (प्रणवस्य न्यासः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
हंसन्यासःhaṃsa-nyāsa
हंसन्यासः:
कर्ता/विधेय
TypeNoun
Rootहंस + न्यास (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (हंसस्य न्यासः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तत्that
तत्:
सम्बन्ध (demonstrative)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘तदुत्तरः’ इत्यत्र पूर्वपद
उत्तरःfollowing/after that
उत्तरः:
विशेषण (predicate adjective)
TypeAdjective
Rootउत्तर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘following’ अर्थे

Suta Goswami (narrating Shiva’s ritual teachings within the Vāyavīyasaṃhitā context)

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Tatpuruṣa

Mantra: oṃ (praṇava); haṃsa/so’ham (haṃsa-mantra)

Role: teaching

S
Shiva

FAQs

It teaches that when one has sufficient time—or when the mind is unsettled—one should adopt the expanded nyāsa, systematically installing mantra-śakti in the body so the worship becomes inwardly aligned to Pati (Śiva) and the bonds (pāśa) loosen through disciplined awareness.

Nyāsa prepares the devotee’s body-mind as a purified seat for Saguna Śiva worship (including Liṅga-pūjā), so external offerings are matched by internal consecration—mantra and consciousness becoming fit to approach Śiva’s grace.

It prescribes a detailed nyāsa sequence—Mātṛkā-nyāsa, Brahma-nyāsa, Praṇava-nyāsa, and Haṃsa-nyāsa—combining mantra-installation with prāṇa-awareness (haṃsa/so’ham) to stabilize concentration before worship.