Shloka 31

अभवद्विकृतं तेषां मत्सुतानां मनो द्रुतम् । धैर्यं नैवालभत्तात कामाकुलितचेतसाम्

abhavadvikṛtaṃ teṣāṃ matsutānāṃ mano drutam | dhairyaṃ naivālabhattāta kāmākulitacetasām

Then the minds of those sons of mine quickly became disturbed and perverted; for their hearts, agitated by desire, could not attain steadiness, dear one.

अभवत्became
अभवत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√bhū (भू) (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect/Past), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
विकृतम्disturbed, altered
विकृतम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvikṛta (√kṛ + vi, क्त-प्रत्यय; कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (agreeing with ‘manaḥ’)
तेषाम्of them
तेषाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), बहुवचनम्
मत्-सुतानाम्of my sons
मत्-सुतानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootmat (अस्मद्-प्रातिपदिक) + suta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः: ‘मम सुतानाम्’
मनःmind
मनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmanas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
द्रुतम्quickly (i.e., swiftly) / agitated
द्रुतम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootdruta (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifying ‘manaḥ’)
धैर्यम्steadiness, composure
धैर्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootdhairya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
not
:
Pratiṣedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation particle)
एवindeed, at all
एव:
Avadhāraṇa (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (emphatic/limiting particle)
अलभत्obtained, found
अलभत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√labh (लभ्) (धातु)
Formलङ्-लकारः, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
तातO dear (father/son)
तात:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Roottāta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सम्बोधन-विभक्तिः (Vocative), एकवचनम्; संबोधनम्
काम-आकुलित-चेतसाम्of those whose minds were agitated by desire
काम-आकुलित-चेतसाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeAdjective
Rootkāma (प्रातिपदिक) + ākulita (√kul/ākul, क्त; कृदन्त) + cetas (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्; बहुव्रीहिः: ‘कामेन आकुलितं चेतः येषाम्’

Brahma

Tattva Level: pashu

B
Brahma
S
Shiva

FAQs

It highlights kāma (desire) as a form of pāśa (bondage) that agitates the citta, making dhairya (inner steadiness) impossible; Shaiva Siddhanta frames liberation as the pacification of such agitation through discipline and ultimately Shiva’s grace.

Linga/Saguna Shiva worship is a stabilizing upāya: focused devotion, mantra, and purity redirect the mind from desire’s turbulence toward one-pointed remembrance of Shiva, restoring dhairya and preparing the seeker for higher realization.

A practical takeaway is japa of the Pañcākṣarī (“Om Namaḥ Śivāya”) with daily Tripuṇḍra (bhasma) and rudrākṣa as supports for restraint and mental steadiness, especially when the mind is disturbed by desire.