Sukta 4.17
त्वं महाँ इन्द्र तुभ्यं ह क्षा अनु क्षत्रं मंहना मन्यत द्यौः । त्वं वृत्रं शवसा जघन्वान्त्सृजः सिन्धूँरहिना जग्रसानान् ॥
त्वं म॒हाँ इ॑न्द्र॒ तुभ्यं॑ ह॒ क्षा अनु॑ क्ष॒त्रं मं॒हना॑ मन्यत॒ द्यौः । त्वं वृ॒त्रं शव॑सा जघ॒न्वान्त्सृ॒जः सिन्धूँ॒रहि॑ना जग्रसा॒नान् ॥
tváṃ mahā́ṃ indra túbhyaṃ ha kṣā́ ánu kṣatráṃ maṃhánā manyata dyáuḥ | tváṃ vṛtráṃ śávasā jaghánvān tsṛjáḥ síndhūn áhinā jagrasānā́n ||
You are the Great One, O Indra; for you the earth and the heaven acknowledge the sovereignty by your overflowing force. You slew Vṛtra by might and released the rivers that the Serpent had swallowed—setting free the currents of truth from the clutch of obstruction.
त्वम् । म॒हान् । इ॒न्द्र॒ । तुभ्य॑म् । ह॒ । क्षाः । अनु॑ । क्ष॒त्रम् । मं॒हना॑ । म॒न्य॒त॒ । द्यौः । त्वम् । वृ॒त्रम् । शव॑सा । ज॒घ॒न्वान् । सृ॒जः । सिन्धू॑न् । अहि॑ना । ज॒ग्र॒सा॒नान् ॥त्वम् । महान् । इन्द्र । तुभ्यम् । ह । क्षाः । अनु । क्षत्रम् । मंहना । मन्यत । द्यौः । त्वम् । वृत्रम् । शवसा । जघन्वान् । सृजः । सिन्धून् । अहिना । जग्रसानान् ॥tvam | mahān | indra | tubhyam | ha | kṣāḥ | anu | kṣatram | maṃhanā | manyata | dyauḥ | tvam | vṛtram | śavasā | jaghanvān | sṛjaḥ | sindhūn | ahinā | jagrasānān