Sukta 1.127
अग्निं होतारं मन्ये दास्वन्तं वसुं सूनुं सहसो जातवेदसं विप्रं न जातवेदसम् । य ऊर्ध्वया स्वध्वरो देवो देवाच्या कृपा । घृतस्य विभ्राष्टिमनु वष्टि शोचिषाजुह्वानस्य सर्पिषः ॥
अ॒ग्निं होता॑रं मन्ये॒ दास्व॑न्तं॒ वसुं॑ सू॒नुं सह॑सो जा॒तवे॑दसं॒ विप्रं॒ न जा॒तवे॑दसम् । य ऊ॒र्ध्वया॑ स्वध्व॒रो दे॒वो दे॒वाच्या॑ कृ॒पा । घृ॒तस्य॒ विभ्रा॑ष्टि॒मनु॑ वष्टि शो॒चिषा॒जुह्वा॑नस्य स॒र्पिष॑: ॥
agníṃ hótāraṃ manye dā́svantaṃ vásuṃ sūnúṃ sáhasaḥ jāta-védasaṃ vípraṃ ná jāta-védasam | yá ūrdhváyā svadhvaró devó devā́cyā kṛ́pā | ghṛtásya ví-bhrāṣṭim ánu vaṣṭi śóciṣā́juhvānasya sarpíṣaḥ ||
I hold Agni as the priest of the offering, the giver, the rich substance, the son of Force, the knower of all births, the seer—yes, the knower of all births. He, the god whose sacrifice goes upward in its own right path, with the divine shaping (kṛpā) of the gods, follows with his flame the shining outpouring of the ghee of the one who offers, the clarified delight.
अ॒ग्निम् । होता॑रम् । म॒न्ये॒ । दास्व॑न्तम् । वसु॑म् । सू॒नुम् । सह॑सः । जा॒तऽवे॑दसम् । विप्र॑म् । न । जा॒तऽवे॑दसम् । यः । ऊ॒र्ध्वया॑ । सु॒ऽअ॒ध्व॒रः । दे॒वः । दे॒वाच्या॑ । कृ॒पा । घृ॒तस्य॑ । विऽभ्रा॑ष्टिम् । अनु॑ । व॒ष्टि॒ । शो॒चिषा॑ । आ॒ऽजुह्वा॑नस्य । स॒र्पिषः॑ ॥अग्निम् । होतारम् । मन्ये । दास्वन्तम् । वसुम् । सूनुम् । सहसः । जातवेदसम् । विप्रम् । न । जातवेदसम् । यः । ऊर्ध्वया । सुअध्वरः । देवः । देवाच्या । कृपा । घृतस्य । विभ्राष्टिम् । अनु । वष्टि । शोचिषा । आजुह्वानस्य । सर्पिषः ॥agnim | hotāram | manye | dāsvantam | vasum | sūnum | sahasaḥ | jāta-vedasam | vipram | na | jāta-vedasam | yaḥ | ūrdhvayā | su-adhvaraḥ | devaḥ | devācyā | kṛpā | ghṛtasya | vi-bhrāṣṭim | anu | vaṣṭi | śociṣā | ājuhvānasya | sarpiṣaḥa