Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 118, Shloka 44

सुदीर्घस्य तु कालस्य राघवोऽयं महाद्युतिः।विश्वामित्रेण सहितो यज्ञं द्रष्टुं समागतः।।2.118.44।।लक्ष्मणेन सह भ्रात्रा राम स्सत्यपराक्रमः।

sudīrghasya tu kālasya rāghavo 'yaṃ mahādyutiḥ | viśvāmitreṇa sahito yajñaṃ draṣṭuṃ samāgataḥ || 2.118.44 || lakṣmaṇena saha bhrātrā rāmaḥ satyaparākramaḥ |

After a long time, this resplendent Rāghava—Rāma, whose valor is grounded in truth—arrived with his brother Lakṣmaṇa and with Viśvāmitra, to witness the sacrifice (yajña).

सुदीर्घस्यof very long
सुदीर्घस्य:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुदीर्घ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; विशेषण कालस्य
तुindeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/अन्वय (particle: ‘but/indeed’)
कालस्यof time (after a long time)
कालस्य:
Kala-adhikarana (कालाधिकरण)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; ‘सुदीर्घस्य कालस्य’ = ‘after a long time’ (genitive of time)
राघवःRāghava (Rama)
राघवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अयम्this
अयम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण राघवः
महाद्युतिःgreatly radiant
महाद्युतिः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहाद्युति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण राघवः; समास: महा + द्युति
विश्वामित्रेणwith Viśvāmitra
विश्वामित्रेण:
Sahartha (सहार्थ/सहकारक)
TypeNoun
Rootविश्वामित्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
सहितःaccompanied
सहितः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसह (धातु/प्रातिपदिक) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘accompanied’
यज्ञम्sacrifice
यज्ञम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
द्रष्टुम्to see
द्रष्टुम्:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formतुमुन् (Infinitive), ‘to see/observe’
समागतःarrived
समागतः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + आ + गम् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (PPP used in active sense), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘arrived’
लक्ष्मणेनwith Lakṣmaṇa
लक्ष्मणेन:
Sahartha (सहार्थ/सहकारक)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
सहtogether with
सह:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसहार्थक-अव्यय (preposition-like indeclinable)
भ्रात्राwith (his) brother
भ्रात्रा:
Sahartha (सहार्थ/सहकारक)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; ‘with (his) brother’
रामःRama
रामः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; apposition to राघवः
सत्यपराक्रमःwhose prowess is true (steadfast)
सत्यपराक्रमः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसत्यपराक्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण रामः; बहुव्रीहि: ‘सत्यः पराक्रमो यस्य’

After a long time, resplendent Rama whose prowess was truth, arrived along with his brother Lakshman and sage Viswamitra in order to witness the sacrifice.

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
V
Viśvāmitra
Y
yajña (sacrifice)

FAQs

Dharma is service to righteous purpose: Rāma comes under a sage’s guidance to support sacred duty (yajña), aligning power with truth.

Sītā transitions to Rāma’s arrival in Mithilā with Viśvāmitra and Lakṣmaṇa, connected to witnessing the sacrificial rite.

Rāma’s satya-rooted valor—strength disciplined by truthfulness and obedience to dharmic guidance.