उद्योगपर्व — अध्याय १४० (कृष्णेन कर्णं प्रति पाण्डवबल-वैशिष्ट्यप्रदर्शनम्) / Udyoga Parva, Chapter 140
Krishna’s appraisal of Pandava advantage and war portents
श्रीकृष्ण! मेरी युवावस्था होनेपर अधिरथने सूत-जातिकी कई कन्याओंके साथ मेरा विवाह करवाया। अब उनसे मेरे पुत्र और पौत्र भी पैदा हो चुके हैं। जनार्दन! उन स्त्रियोंमें मेरा हृदय कामभावसे आसक्त रहा है ।। न पृथिव्या सकलया न सुवर्णस्य राशिभि: । हर्षाद् भयाद् वा गोविन्द मिथ्या कर्तु तदुत्सहे,गोविन्द! अब मैं सम्पूर्ण पृथिवीका राज्य पाकर, सुवर्णकी राशियाँ लेकर अथवा हर्ष या भयके कारण भी वह सब सम्बन्ध मिथ्या नहीं करना चाहता
śrīkṛṣṇa! meṛī yuvāvasthā honepara adhirathane sūta-jātikī kaī kanyāoṃ ke sātha merā vivāha karavāyā. aba unase mere putra aura pautra bhī paidā ho chuke haiṃ. janārdana! una striyoṃ meṃ merā hṛdaya kāmabhāvase āsakta rahā hai. na pṛthivyā sakalayā na suvarṇasya rāśibhiḥ | harṣād bhayād vā govinda mithyā kartuṃ tad utsahe || govinda! aba maiṃ sampūrṇa pṛthivīkā rājya pākar, suvarṇakī rāśiyāṃ lekar athavā harṣa yā bhayake kāraṇa bhī vaha saba sambandha mithyā nahīṃ karanā cāhatā.
Karna said: “Śrī Kṛṣṇa, when I was still young, Adhiratha arranged my marriage with several maidens of the sūta community. From them I now have sons and even grandsons. Janārdana, my heart has remained bound to those women by the force of desire and attachment. Govinda, not for the sovereignty of the whole earth, nor for heaps of gold, nor out of joy or fear, am I able—or willing—to make those bonds false. Even now, I do not wish to repudiate or invalidate those relationships.”
कर्ण उवाच