Shloka 18

श्रीबादरायणिरुवाच हैहयानामधिपतिरर्जुन: क्षत्रियर्षभ: । दत्तं नारायणांशांशमाराध्य परिकर्मभि: ॥ १७ ॥ बाहून् दशशतं लेभे दुर्धर्षत्वमरातिषु । अव्याहतेन्द्रियौज:श्रीतेजोवीर्ययशोबलम् ॥ १८ ॥ योगेश्वरत्वमैश्वर्यं गुणा यत्राणिमादय: । चचाराव्याहतगतिर्लोकेषु पवनो यथा ॥ १९ ॥

śrī-bādarāyaṇir uvāca haihayānām adhipatir arjunaḥ kṣatriyarṣabhaḥ dattaṁ nārāyaṇāṁśāṁśam ārādhya parikarmabhiḥ

He became unassailable to his foes and gained unobstructed sensory power, beauty, influence, strength, fame, and the mystic potency to attain the yogic perfections.

बाहून्arms
बाहून्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootबाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
दश-शतम्a thousand (ten hundreds)
दश-शतम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier of बाहून्)
TypeAdjective
Rootदश + शत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; द्विगु-समासः (दश च शतं = one thousand) used as numeral adjective
लेभेobtained
लेभे:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootलभ् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन, आत्मनेपद
दुर्धर्षत्वम्invincibility/unassailability
दुर्धर्षत्वम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootदुर्धर्षत्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अरातिषुamong enemies
अरातिषु:
Adhikarana (अधिकरण/Locative)
TypeNoun
Rootअराति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), बहुवचन
अव्याहत-इन्द्रिय-ओजः-श्री-तेजः-वीर्य-यशः-बलम्unimpaired senses, vigor, fortune, splendor, prowess, fame, and strength
अव्याहत-इन्द्रिय-ओजः-श्री-तेजः-वीर्य-यशः-बलम्:
Karma (कर्म/Object; list of qualities obtained)
TypeNoun
Rootअव्याहत + इन्द्रिय + ओजस् + श्री + तेजस् + वीर्य + यशस् + बल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—समाहार-द्वन्द्वः (collective copulative) with initial कर्मधारय/तत्पुरुष nuance: अव्याहतानि इन्द्रियाणि; अव्याहतम् ओजः etc.
K
Kārtavīrya Arjuna
D
Dattātreya
N
Nārāyaṇa

FAQs

This verse identifies Dattātreya as nārāyaṇāṁśāṁśa—an expansion of Lord Nārāyaṇa—whom Kārtavīrya Arjuna worshiped.

He gained greatness by worshiping Dattātreya with dedicated service and proper spiritual practices (parikarmabhiḥ), implying divine favor as the source of his later powers.

It points to steady devotion expressed through disciplined practice—regular prayer, self-control, and sincere service—rather than seeking power for its own sake.