Previous Mantra
Next Mantra

Mantra 28

Sukta 10

तिस्रो जिह्वा वरुणस्यान्तर्दीद्यत्यासनि । तासां या मध्ये राजति सा वशा दुष्प्रतिग्रहा

tísro jihvā́ váruṇasyā́ntardī́dyatyā ásani | tāsā́ṃ yā́ mádhye rā́jati sā́ vaśā́ dúṣpratigrahā́

Three are the tongues of Varuṇa, shining inwardly; of them, that which in the midst is resplendent—she is the Vaśā, hard to be accepted.

तिस्रःthree (f.)
तिस्रः:
विशेषण (कर्तृ/विषय-सम्बन्धः) — ‘जिह्वाः’ इति विशेष्यस्य
TypeAdjective (numeral)
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक) → तिसृ
जिह्वाःtongues
जिह्वाः:
कर्तृ (दीद्यत्यासन् इत्यस्य)
TypeNoun
Rootजिह्वा (प्रातिपदिक)
वरुणस्यof Varuṇa
वरुणस्य:
सम्बन्ध (षष्ठी) — ‘वरुणस्य (जिह्वाः)’
TypeNoun (proper)
Rootवरुण (प्रातिपदिक)
अन्तःwithin
अन्तः:
अधिकारण (स्थानवाचक) — ‘अन्तः’ = within
TypeIndeclinable
Rootअन्तः (अव्यय/उपसर्गार्थक)
दीद्यत्याःof the shining (one)
दीद्यत्याः:
सम्बन्ध (षष्ठी) — ‘दीद्यत्याः (अन्तः)’
TypeParticiple (adjectival)
Rootदीद्यत् (√द्युत्/√द्युति ‘दीप्तौ’) (वर्तमान-कृदन्त, शतृ)
असन्were (came to be)
असन्:
क्रिया (मुख्य-क्रिया) — ‘were/appeared’
TypeVerb
Root√अस् (भू-सत्तायाम्)
तासाम्of those
तासाम्:
सम्बन्ध (षष्ठी) — ‘of those (tongues)’
TypePronoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
याwhich (she who)
या:
कर्तृ (राजति इत्यस्य) / सम्बन्धः (यासम्बन्धेन ‘सा’)
TypeRelative pronoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
मध्येin the middle
मध्ये:
अधिकारण (स्थान) — in the middle
TypeNoun (locative used adverbially)
Rootमध्य (प्रातिपदिक)
राजतिshines
राजति:
क्रिया — ‘shines/rules’
TypeVerb
Root√राज् (दीप्तौ/शोभायाम्)
साshe/that
सा:
कर्तृ (अस्ति/भवति-भावार्थः) — ‘that (one)’
TypePronoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
वशाVasā (a named power/being; lit. ‘the controllress/one bringing under control’)
वशा:
समानााधिकरण (सा = वशा) / कर्तृ-सम्बन्धः
TypeNoun
Rootवशा (प्रातिपदिक; वैदिके ‘वशा’ इति नाम)
दुष्प्रतिग्रहाhard to accept/receive; difficult to ward off (lit. ‘of bad reception’)
दुष्प्रतिग्रहा:
विशेषण (समानााधिकरण) — ‘वशा’ इति विशेष्यस्य
TypeAdjective
Rootदुष् (उपसर्ग) + प्रतिग्रह (प्रातिपदिक) → दुष्प्रतिग्रह (बहुव्रीहि/कर्मधारय-समास) + आ (स्त्री-प्रत्यय)

Rishi: Atharvanic tradition (anukramaṇī attribution to be verified).

Devata: Varuṇa; Vaśā as hypostatized power.

Chandas: Likely Anuṣṭubh/late mixed; confirm by metrical count in critical text.

{"primary_rasa":"bhayankara","secondary_rasa":"shanta","emotional_arc":"Awe/unease → sober composure through recognition.","listener_experience":"Heightened caution; inward moral attention; respect for boundaries.","intensity":6}