Sutra 6

वाग्मी प्रगल्भः स्मृतिमतिबलवानुदग्रः स्ववग्रहः कृतशिल्पोऽव्यसनो दण्डनाय्युपकारापकारयोर्दृष्टप्रतीकारी ह्रीमानापत्प्रकृत्योर्विनियोक्ता दीर्घदूरदर्शी देशकालपुरुषकारकार्यप्रधानः संधिविक्रमत्यागसम्यमपणपरच्छिद्रविभागी संवृतोऽदीनाभिहास्यजिह्मभ्रुकुटीक्षणः कामक्रोधलोभस्तम्भचापलोपतापपैशुन्यहीनः शक्लः स्मितोदग्राभिभाषी वृद्धोपदेशाचार इत्यात्मसम्पत् ॥ कZ_०६.१.०६ ॥

vāgmī pragalbhaḥ smṛtimatibalavānudagraḥ svavagrahaḥ kṛtaśilpo'vyasano daṇḍanāyy upakārāpakārayor dṛṣṭapratīkārī hrīmān āpatprakṛtyor viniyoktā dīrghadūradarśī deśakālapuruṣakārakāryapradhānaḥ saṃdhivikramatyāgasamyamapaṇaparacchidravibhāgī saṃvṛto'dīnābhihāsyajihmabhrukuṭīkṣaṇaḥ kāmakrodhalobhastambhacāpalopatāpapaiśunyahīnaḥ śaklaḥ smitodagrābhibhāṣī vṛddhopadeśācāra ity ātmasampat

The ruler’s personal endowment (ātma-sampat) consists of: eloquence; confidence; strong memory and intellect; physical and moral strength; high-mindedness; self-control; training in arts/skills; freedom from vices/addictions; capacity to apply punishment properly; visible and timely reciprocity in response to benefit and harm; modesty/shame (moral restraint); ability to deploy resources appropriately in both normal times and emergencies; long-range vision; prioritizing action based on place, time, personnel, effort, and the task at hand; ability to differentiate and apply peace-making, force, concession, restraint, commerce, and the exploitation of an adversary’s vulnerabilities; discretion and guardedness; composure without dejection, ridicule, crookedness, or hostile frowning looks; freedom from lust, anger, greed, arrogance, fickleness, malice, envy, and slander; a pleasing presence; speech that is warm and measured with a gentle smile; and conduct guided by elders’ instruction—this is ātma-sampat.

वाग्मीeloquent; possessing command of speech
वाग्मी:
TypeAdjective
Rootवाच्
Formप्रातिपदिक (वाग्मिन्); पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम् (राजा/अमात्यः इत्यादि पुरुषः)
प्रगल्भःbold; confident; self-possessed
प्रगल्भः:
TypeAdjective
Rootप्र-गृह्/गल्भ (प्रगल्भ)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
स्मृतिमत्having good memory; mindful
स्मृतिमत्:
TypeAdjective
Rootस्मृति
Formमतुप्-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम् (स्मृतिमान्)
बलवान्strong; powerful
बलवान्:
TypeAdjective
Rootबल
Formमतुप्-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
उदग्रःenergetic; high-spirited; elevated
उदग्रः:
TypeAdjective
Rootउद्-अग्र (उदग्र)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
स्ववग्रहःself-controlled; having restraint over oneself
स्ववग्रहः:
TypeAdjective
Rootवग्रह (व-ग्रह/अवग्रह)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (स्वस्य वग्रहः); पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
कृतशिल्पःtrained; skilled; educated in arts/skills
कृतशिल्पः:
TypeAdjective
Rootकृ + शिल्प
Formकर्मधारय/तत्पुरुष-भावः; ‘कृतं शिल्पं येन’; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
अव्यसनःfree from vices/addictions
अव्यसनः:
TypeAdjective
Rootव्यसन
Formनञ्-समास/नञ्-प्रत्ययार्थः; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
दण्डनायीable to administer punishment; skilled in penal policy
दण्डनायी:
TypeAdjective
Rootदण्ड + नय
Formतत्पुरुषः; ‘दण्डं नयति’ इति; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
उपकारbenefit; service; help
उपकार:
TypeNoun
Rootउप-कार (कृ)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी द्विवचनम् (उपकारयोः)
अपकारयोःharm; injury; wrongdoing
अपकारयोः:
TypeNoun
Rootअप-कार (कृ)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी द्विवचनम्
दृष्टप्रतीकारीone who responds appropriately to evident benefit or harm; prompt in countermeasures
दृष्टप्रतीकारी:
TypeAdjective
Rootप्रति-कृ + दृष्ट
Formतत्पुरुषः; ‘दृष्टे (प्रत्यक्षे) प्रतीकारः यस्य’; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
ह्रीमान्modest; possessing a sense of shame/propriety
ह्रीमान्:
TypeAdjective
Rootह्री
Formमतुप्-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
आपत्calamity; crisis
आपत्:
TypeNoun
Rootआपद्
Formस्त्रीलिङ्गे षष्ठी द्विवचनम् (आपतोः)
प्रकृत्योःof the state-elements (prakṛtis)
प्रकृत्योः:
TypeNoun
Rootप्रकृति
Formस्त्रीलिङ्गे षष्ठी द्विवचनम्
विनियोक्ताan assigner/administrator; one who deploys resources appropriately
विनियोक्ता:
TypeNoun (agent)
Rootवि-नि-युज्
Formतृच्-प्रत्ययान्त (कर्ता); पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
दीर्घदूरदर्शीfar-sighted; able to foresee long-range outcomes
दीर्घदूरदर्शी:
TypeAdjective
Rootदृश्
Formसमाहार-द्वन्द्व/इतर-द्वन्द्वभावः (दीर्घं च दूरं च पश्यति); पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
देशकालपुरुषकारकार्यप्रधानःone who gives primacy to place, time, human effort, and the nature of the task
देशकालपुरुषकारकार्यप्रधानः:
TypeAdjective
Rootप्रधान
Formबहुपद-तत्पुरुषः; ‘देश-काल-पुरुषकार-कार्येषु प्रधानः/प्रधानतां मन्यते’; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
सन्धिtreaty/peace (as a policy option)
सन्धि:
TypeNoun
Rootसंधि
Formपुंलिङ्गे षष्ठी बहुवचनम् (सन्धि-...-विभागी इत्यत्र समासाङ्ग)
विक्रमadvance/attack; exertion of force
विक्रम:
TypeNoun
Rootवि-क्रम्
Formपुंलिङ्गे षष्ठी बहुवचनम् (समासाङ्ग)
त्यागconcession; relinquishment; giving up
त्याग:
TypeNoun
Rootत्यज्
Formपुंलिङ्गे षष्ठी बहुवचनम् (समासाङ्ग)
सम्यमrestraint; self-control/holding back
सम्यम:
TypeNoun
Rootसम्-यम्
Formनपुंसकलिङ्गे षष्ठी बहुवचनम् (समासाङ्ग)
अपणmarket; trading place
अपण:
TypeNoun
Rootअपण
Formपुंलिङ्गे षष्ठी बहुवचनम् (समासाङ्ग)
परच्छिद्रenemy’s weak points/vulnerabilities
परच्छिद्र:
TypeNoun
Rootछिद्र
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (परस्य छिद्रम्); नपुंसकलिङ्गे षष्ठी बहुवचनम् (समासाङ्ग)
विभागीdiscerning; able to distinguish and allocate appropriately (among policies/contexts)
विभागी:
TypeAdjective
Rootवि-भज्
Formणिनि/इन्-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; पूर्वपदानां (सन्धि-विक्रम-...) ‘विभागी’ = विवेककर्ता
संवृतःguarded; discreet; self-contained
संवृतः:
TypeAdjective
Rootसम्-वृ
Formकृदन्त (क्त); पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
अदीनःnot dejected; not mean-spirited
अदीनः:
TypeAdjective
Rootदीन
Formनञ्-भावः; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
अभिहास्यnot laughable; not a subject of ridicule
अभिहास्य:
TypeAdjective
Rootहस् (हास)
Formनञ्-भावः; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; ‘अभि-हास्य’ = उपहास्य
अजिह्मnot crooked; straightforward
अजिह्म:
TypeAdjective
Rootजिह्म
Formनञ्-भावः; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
भ्रुकुटीक्षणःwith a frown/knitted-brow look (i.e., stern in appearance when needed)
भ्रुकुटीक्षणः:
TypeAdjective
Rootईक्ष्
Formतत्पुरुषः; ‘भ्रुकुट्या ईक्षणं यस्य’; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
कामdesire/lust
काम:
TypeNoun
Rootकाम
Formपुंलिङ्गे तृतीया एकवचनम् (हीनः इत्यनेन सह: कामेन हीनः)
क्रोधanger
क्रोध:
TypeNoun
Rootक्रुध् (क्रोध)
Formपुंलिङ्गे तृतीया एकवचनम्
लोभgreed
लोभ:
TypeNoun
Rootलुभ् (लोभ)
Formपुंलिङ्गे तृतीया एकवचनम्
स्तम्भstubbornness; arrogance-induced rigidity
स्तम्भ:
TypeNoun
Rootस्तम्भ
Formपुंलिङ्गे तृतीया एकवचनम्
चापलfickleness; rashness
चापल:
TypeNoun
Rootचपल (चापल)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया एकवचनम्
उपतापdistress; vexation; anxiety
उपताप:
TypeNoun
Rootउप-तप् (उपताप)
Formपुंलिङ्गे तृतीया एकवचनम्
पैशुन्यslander; malicious gossip; tale-bearing
पैशुन्य:
TypeNoun
Rootपिशुन (पैशुन्य)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया एकवचनम्
हीनःdevoid of; free from
हीनः:
TypeAdjective
Rootहा (हीन)
Formकृदन्त (क्त/निष्ठा-भाव); पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; पूर्वैः (काम-क्रोध-...) तृतीया-सम्बन्धः
शक्लःwell-formed; of good appearance/physique
शक्लः:
TypeAdjective
Rootशक्ल
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
स्मितsmile; gentle smiling
स्मित:
TypeNoun (used adjectivally)
Rootस्मि (स्मित)
Formनपुंसकलिङ्ग (समासाङ्ग)
उदग्रuplifted/bright (tone)
उदग्र:
TypeAdjective (as compound member)
Rootउदग्र
Formसमासाङ्ग
अभिभाषीspeaks in a pleasant, bright manner; courteous speaker
अभिभाषी:
TypeAdjective
Rootअभि-भाष्
Formतत्पुरुषः; ‘स्मित-उदग्रया (वाचा) अभिभाषी’; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
वृद्धelders; seniors
वृद्ध:
TypeNoun (as compound member)
Rootवृद्ध
Formसमासाङ्ग
उपदेशinstruction; counsel
उपदेश:
TypeNoun
Rootउप-देश (दिश्)
Formसमासाङ्ग
आचारःone whose conduct follows elders’ instruction; disciplined by counsel
आचारः:
TypeNoun
Rootआ-चर्
Formतत्पुरुषः; ‘वृद्धोपदेशः आचारः यस्य’/‘वृद्धोपदेशे आचारः’; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
इतिthus; so (marking the end of the list)
इति:
TypeParticle
Rootइति
Formनिपातः; उक्त-लक्षण-समाप्त्यर्थः
आत्मसम्पत्personal endowments/qualities (of the ruler/minister)
आत्मसम्पत्:
TypeNoun
Rootसम्-पद् (सम्पत्)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (आत्मनः सम्पत्); स्त्रीलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
S
svāmin (ruler)
P
para (adversary/enemy)

FAQs

Capacity-based allocation: the ruler must reassign funds, personnel, and priorities differently in emergencies versus normal administration.

As credibility management: rewarding service and responding to harm in visible, timely ways to shape incentives and deter opportunism.