HomeVamana PuranaAdh. 32Shloka 118
Previous Verse
Next Verse

Vamana Purana — Skanda Slays Taraka & Mahisha, Shloka 118

Skanda’s Svastyayana and the Slaying of Taraka and Mahisha

तमाह शंभुर्व्रज दत्तमेतद् वरं हि चक्रस्य तवायुधास्य बाणस्य तद्बाहुबलं प्रवृद्धं संछेत्स्यते नात्र विचारणास्ति

tamāha śaṃbhurvraja dattametad varaṃ hi cakrasya tavāyudhāsya bāṇasya tadbāhubalaṃ pravṛddhaṃ saṃchetsyate nātra vicāraṇāsti

Śambhu sprach zu ihm: „Geh — diese Gabe hinsichtlich deiner Waffe, der Scheibe (cakra), ist dir gewährt. Die stark angewachsene Kraft der Arme Bāṇas wird abgeschlagen werden; daran besteht kein Zweifel.“

तम्to him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
आहsaid
आह:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√ah (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
शंभुःŚambhu (Śiva)
शंभुः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootśaṃbhu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
व्रजgo
व्रज:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√vraj (धातु)
Formलोट्-लकार, मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
दत्तम्given
दत्तम्:
Kriya (क्रिया/विधेय)
TypeVerb
Root√dā (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (Past Passive Participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अत्र प्रथमा (it is given)
एतत्this
एतत्:
Karta-samānādhikaraṇa (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootetad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अत्र प्रथमा (this)
वरम्boon
वरम्:
Karta-samānādhikaraṇa (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootvara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘एतत्’ इत्यस्य समानााधिकरणम्
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formहेतौ/निश्चयार्थक-अव्यय (indeed/for)
चक्रस्यof the discus
चक्रस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootcakra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
तवyour
तव:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootyusmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन
आयुधास्यas its weapon
आयुधास्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeAdjective
Rootāyudha + asya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; तत्पुरुषः (आयुधम् अस्य = whose weapon) — चक्रस्य विशेषणम्
बाणस्यof Bāṇa
बाणस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootbāṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
तत्that
तत्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘बाहुबलम्’ इत्यस्य विशेषणम्
बाहुबलम्arm-strength
बाहुबलम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootbāhu + bala (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः (बाहोः बलम् = strength of arms)
प्रवृद्धम्greatly increased
प्रवृद्धम्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootpra-√vṛdh (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (grown, increased)
संछेत्स्यतेwill be cut off
संछेत्स्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootsam-√chid (धातु)
Formलृट्-लकार (Future), प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (Passive voice), आत्मनेपदम्
not
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation)
अत्रhere/in this matter
अत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootatra (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb: here/in this matter)
विचारणdeliberation
विचारण:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootvicāraṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अस्तिis
अस्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√as (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
Śiva (Śambhu) speaking to Sucakranetra
Shiva
Certainty of divine boon (daiva-niścaya)Subjugation of excessive power (many arms)Śiva’s authoritative speech-actMythic justice through divinely empowered weapon

{ "primaryRasa": "vira", "secondaryRasa": "shanta", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

FAQs

“Vraja” marks the transition from ascetic preparation to worldly action. In Purāṇic boon narratives, the deity’s command to depart signals that the tapas has matured into authorized agency—now the devotee must enact the divine will in the world.

It expresses the irrevocability of divine speech (satya-vāk). Once Śiva grants the boon, the outcome becomes a fixed point in the narrative cosmos—removing uncertainty and emphasizing the supremacy of the deity’s decree.

No; it specifies the cutting of “arm-strength” (bāhu-bala), i.e., the disabling of Bāṇa’s excessive martial capacity. This aligns with a common Purāṇic motif: restraining adharma by removing its instruments rather than necessarily annihilating the being outright.