Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 10

मैनाकः प्रथमः प्रोक्तो द्वितीयो नंदिवर्धनः । रक्तशृंगस्तृतीयस्तु पर्वतः परिकीर्तितः

mainākaḥ prathamaḥ prokto dvitīyo naṃdivardhanaḥ | raktaśṛṃgastṛtīyastu parvataḥ parikīrtitaḥ

Der erste heißt Maināka; der zweite Nandivardhana; und der dritte Berg wird gerühmt als Raktśṛṅga, der „Rotgipflige“.

मैनाकःMaināka (mountain)
मैनाकः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमैनाक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
प्रथमःthe first
प्रथमः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रथम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (adjective)
प्रोक्तःis said/declared
प्रोक्तः:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + वच् (धातु) → प्रोक्त (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि-प्रयोगे विधेय (predicate)
द्वितीयःthe second
द्वितीयः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वितीय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण
नंदिवर्धनःNandivardhana (name of a mountain)
नंदिवर्धनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनन्दि + वर्धन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (नन्देः वर्धनः)
रक्तशृंगःRaktaśṛṅga (Red-peaked)
रक्तशृंगः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootरक्त + शृङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय (रक्तं शृङ्गं यस्य/रक्त-शृङ्गः)
तृतीयःthe third
तृतीयः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतृतीय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle), विरोध/विशेषार्थे (but/indeed)
पर्वतःmountain
पर्वतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपर्वत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
परिकीर्तितःis proclaimed/celebrated
परिकीर्तितः:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootपरि + कीर्त् (धातु) → परिकीर्तित (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि-प्रयोगे विधेय

Bṛhaspati (Deveśya/Devejya)

Type: kshetra

Scene: A narrator points out three distinct mountains in a sacred landscape—one ocean-bound, one near a sage’s hermitage, and one with a red peak—like a pilgrimage map coming alive.

H
Himālaya
M
Maināka
N
Nandivardhana
R
Raktaśṛṅga
I
Indra

FAQs

Purāṇic dharma maps virtue onto geography—mountains and their lineages become carriers of sacred history that guides pilgrimage memory.

Not a single tīrtha is named in this verse; it supports the broader tīrtha-context by identifying sacred mountains linked to the unfolding account.

None; it is a catalog of sacred geographic entities.