Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 16

ततस्तत्र समागत्य पुरुषा अपि दूरतः । प्रपूज्य पादुके सम्यङ्मातॄस्ताश्च ततः परम् । प्रयांति च परां सिद्धिं जन्म मृत्युविवर्जिताम्

tatastatra samāgatya puruṣā api dūrataḥ | prapūjya pāduke samyaṅmātṝstāśca tataḥ param | prayāṃti ca parāṃ siddhiṃ janma mṛtyuvivarjitām

Dann kommen auch die Männer von weither, verehren die Pādukā und danach jene Mütter in rechter Weise; daraufhin erlangen sie die höchste Siddhi, frei von Geburt und Tod.

ततःthen
ततः:
Kriya-viśeṣaṇa (Temporal/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (then)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (there)
समागत्यhaving arrived
समागत्य:
Kriya-viśeṣaṇa (Prior action/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootसम् + आ + गम् (धातु)
Formक्त्वान्त कृदन्त; absolutive ‘having come/arrived’
पुरुषाःmen, persons
पुरुषाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपुरुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1/प्रथमा), बहुवचन; nominative plural masculine
अपिalso
अपि:
Avadhāraṇa (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; ‘also/even’
दूरतःfrom afar
दूरतः:
Kriya-viśeṣaṇa (Source/Distance/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootदूर (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; तसिल्-प्रत्ययान्त (ablatival adverb) ‘from afar’
प्रपूज्यhaving worshipped
प्रपूज्य:
Kriya-viśeṣaṇa (Prior action/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootप्र + पूज् (धातु)
Formक्त्वान्त कृदन्त; absolutive ‘having worshipped’
पादुकेthe (two) Pādukās
पादुके:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपादुका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2/द्वितीया), द्विवचन; accusative dual feminine
सम्यक्properly
सम्यक्:
Kriya-viśeṣaṇa (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसम्यक् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (properly)
मातॄःthe Mothers (Mātṛs)
मातॄः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमातृ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2/द्वितीया), बहुवचन; accusative plural feminine
ताःthem
ताः:
Karma (Apposition/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2/द्वितीया), बहुवचन; accusative plural feminine (referring to mātṛs)
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
ततःthereafter
ततः:
Kriya-viśeṣaṇa (Temporal/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; ‘thereafter’
परम्after that, further
परम्:
Kriya-viśeṣaṇa (Sequence/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् (accusative used adverbially); ‘afterwards/further’
प्रयान्तिthey go/attain
प्रयान्ति:
Kriya (Main action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + या (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, बहुवचन; present, 3rd person plural
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
पराम्supreme
पराम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2/द्वितीया), एकवचन; accusative singular feminine (agreeing with सिद्धिम्)
सिद्धिम्attainment, success
सिद्धिम्:
Gati/Karma (Goal-object/कर्म)
TypeNoun
Rootसिद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2/द्वितीया), एकवचन; accusative singular feminine
जन्मbirth
जन्म:
Samāsa-aṅga (Compound member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootजन्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; used as first member in compound
मृत्युdeath
मृत्यु:
Samāsa-aṅga (Compound member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootमृत्यु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; used as compound member
विवर्जिताम्devoid of, free from
विवर्जिताम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि + वर्ज् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past participle) ‘devoid of’; स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन (agreeing with सिद्धिम्)

Narrator (contextual third-person narration within the dialogue)

Tirtha: पादुका-मातृ-तीर्थ (गुहा-पीठ)

Type: kshetra

Scene: दूर से आए पुरुष-यात्री गुहा-पीठ पर पादुका-पूजन करते हैं; समीप मातृकाओं के प्रतीक/मूर्तियाँ; ऊपर से दिव्य प्रकाश, ‘अमृतत्व’ का संकेत।

P
pādukā
M
Mātṛs (Mātṛkās)
S
siddhi
J
janma-mṛtyu (birth and death)

FAQs

Pilgrimage joined with proper worship of the Devī’s pādukā and the Mātṛs is portrayed as a direct path to liberation.

The cave-tīrtha of the pādukā, also associated with Mātṛ worship, attracting devotees from distant regions.

Samyak-pūjā (proper worship) of the pādukā and the Mātṛs as the principal practice at the site.