Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 76

वसिष्ठ उवाच । राक्षसत्वं प्रपन्नेन त्वया पार्थिवसत्तम । ब्राह्मणा बहवो ध्वस्तास्तथा विध्वंसिता मखाः । तेषां त्वं पार्थिवश्रेष्ठ संस्पृष्टो ब्रह्महत्यया

vasiṣṭha uvāca | rākṣasatvaṃ prapannena tvayā pārthivasattama | brāhmaṇā bahavo dhvastāstathā vidhvaṃsitā makhāḥ | teṣāṃ tvaṃ pārthivaśreṣṭha saṃspṛṣṭo brahmahatyayā

Vasiṣṭha sprach: „O Bester der Könige, als du in den Zustand eines Rākṣasa verfielst, hast du viele Brāhmaṇas vernichtet, und ebenso wurden die Opferhandlungen zerstört. Darum, o erhabenster Herrscher, bist du vom Sündenmakel des Brāhmaṇa-Mordes (brahmahatyā) berührt.“

वसिष्ठःVasiṣṭha
वसिष्ठः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवसिष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन, परस्मैपद
राक्षसत्वम्demonhood / rākṣasa-nature
राक्षसत्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootराक्षसत्व (प्रातिपदिक; राक्षस + त्व)
Formनपुंसकलिङ्ग (Neuter), द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
प्रपन्नेनby one who has resorted (to it) / having fallen into
प्रपन्नेन:
Karana (Instrument/Means/करण)
TypeAdjective
Rootप्रपन्न (कृदन्त; प्र+पद् धातोः क्त)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past participle)
त्वयाby you
त्वया:
Karana (Agent-instrument/करण)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम (pronoun), तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन
पार्थिवसत्तमO best of kings
पार्थिवसत्तम:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootपार्थिव (प्रातिपदिक) + सत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन; तत्पुरुष-समास (‘best among kings’)
ब्राह्मणाःBrahmins
ब्राह्मणाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन
बहवःmany
बहवः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootबहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन
ध्वस्ताःdestroyed
ध्वस्ताः:
Kriya (Predicate/क्रिया-विशेष)
TypeAdjective
Rootध्वस्त (कृदन्त; ध्वंस् धातोः क्त)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त
तथाand likewise
तथा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय (adverb), समुच्चय/प्रकारार्थ
विध्वंसिताःruined / demolished
विध्वंसिताः:
Kriya (Predicate/क्रिया-विशेष)
TypeAdjective
Rootविध्वंसित (कृदन्त; वि+ध्वंस् धातोः क्त)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त
मखाःsacrifices (yajñas)
मखाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन
तेषाम्of them
तेषाम्:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम (pronoun), षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), बहुवचन
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम (pronoun), प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन
पार्थिवश्रेष्ठO best of kings
पार्थिवश्रेष्ठ:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootपार्थिव (प्रातिपदिक) + श्रेष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन; तत्पुरुष-समास (‘best of kings’)
संस्पृष्टःtainted / touched
संस्पृष्टः:
Kriya (Predicate/क्रिया-विशेष)
TypeAdjective
Rootसंस्पृष्ट (कृदन्त; सम्+स्पृश् धातोः क्त)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त
ब्रह्महत्ययाby Brahmin-slaying (sin)
ब्रह्महत्यया:
Karana (Instrument/Cause/करण)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक) + हत्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (Feminine), तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन; तत्पुरुष-समास (‘killing of a Brahmin’)

Vasiṣṭha

Listener: the king (pārthiva-sattama)

Scene: Sage Vasiṣṭha, composed and authoritative, pronounces the diagnosis; the king bows, shaken, as the words ‘brahmahatyā’ land like a thunderclap; ruined altars and fleeing brāhmaṇas appear as a symbolic backdrop/vision.

V
Vasiṣṭha
R
rākṣasa
B
brāhmaṇa
M
makha (yajña)
B
brahmahatyā

FAQs

Adharma that harms saints and disrupts yajña corrodes one’s spiritual standing; recognizing the cause is the first step toward rightful expiation.

No single tīrtha is named here; the teaching prepares for tīrtha-yātrā as the remedy in subsequent verses.

The verse diagnoses the fault (brahmahatyā); the explicit prescription (tīrtha-yātrā) follows shortly after.