Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 26

उपहासं करिष्यंति वसिष्ठस्य सुता मुने । अद्य व्यर्थ श्रमं श्रुत्वा मामप्राप्तं त्रिविष्टपम्

upahāsaṃ kariṣyaṃti vasiṣṭhasya sutā mune | adya vyartha śramaṃ śrutvā māmaprāptaṃ triviṣṭapam

„O Weiser, die Söhne Vasiṣṭhas werden mich heute verspotten, wenn sie hören, dass meine Mühe vergeblich war—dass ich Triviṣṭapa nicht erreicht habe.“

उपहासम्mockery, ridicule
उपहासम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootउपहास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचन
करिष्यन्तिthey will do/make
करिष्यन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future); परस्मैपद; प्रथम-पुरुष (3rd person); बहुवचन (Plural)
वसिष्ठस्यof Vasiṣṭha
वसिष्ठस्य:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootवसिष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी-विभक्ति (Genitive); एकवचन
सुताःsons
सुताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; बहुवचन
मुनेO sage
मुने:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन-विभक्ति; एकवचन
अद्यtoday, now
अद्य:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअद्य (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (adverb: today/now)
व्यर्थम्vain, futile
व्यर्थम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootव्यर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचन; 'श्रमम्' इति विशेषणम्
श्रमम्effort, toil
श्रमम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचन
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Sambandha (Gerundial/सम्बन्ध)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु) + त्वा (क्त्वा-प्रत्यय)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive); पूर्वकाल (having heard)
माम्me
माम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्ति (Accusative); एकवचन
अप्राप्तम्not attained
अप्राप्तम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्र-आप् (धातु) + क्त (कृदन्त) + अ- (निषेध)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle, क्त) नकारार्थे अ-उपसर्ग; नपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचन; 'त्रिविष्टपम्' इति विशेषणम्
त्रिविष्टपम्heaven
त्रिविष्टपम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootत्रिविष्टप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचन

Triśaṅku (contextual deduction)

Type: kshetra

Scene: A tense exchange: the speaker gestures anxiously, imagining a group of young sages laughing; the elder sage remains composed, embodying detachment.

V
Vasiṣṭha
V
Vasiṣṭha’s sons
T
Triśaṅku
T
Triviṣṭapa (Svarga)

FAQs

The verse shows how fear of disgrace and the desire for a higher state can intensify resolve—yet dharma ultimately values inner steadfastness over public opinion.

No specific tīrtha is named in this verse; it is part of a tīrtha-māhātmya narrative framework that uses exemplary lives to teach dharma and merit.

None explicitly; it reports the anticipated reaction and the unfulfilled goal of reaching heaven.