Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 40

ततश्चायतने तस्मिन्प्राप्तोऽहं मुनिपुंगवाः । अपश्यं देवदेवेशं महाकालं प्रपूजितम् । अग्रस्थितैर्द्विजश्रेष्ठैर्जपगीतपरायणैः

tataścāyatane tasminprāpto'haṃ munipuṃgavāḥ | apaśyaṃ devadeveśaṃ mahākālaṃ prapūjitam | agrasthitairdvijaśreṣṭhairjapagītaparāyaṇaiḥ

Dann, als ich jenes Heiligtum erreicht hatte, o Erster unter den Weisen, erblickte ich Mahākāla — den Herrn der Herren der Götter — wie er in rechter Weise verehrt wurde; und vorn standen erhabene Brāhmaṇas, ganz dem Japa und dem heiligen Gesang hingegeben.

ततःthen
ततः:
Sambandha (Discourse connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; तदनन्तरं (then)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
आयतनेin the shrine/abode
आयतने:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootआयतन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी विभक्ति; एकवचन
तस्मिन्in that
तस्मिन्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी विभक्ति; एकवचन; विशेषणम् (in that)
प्राप्तःarrived
प्राप्तः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-आप् (धातु) → प्राप्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त); पुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचन; ‘arrived’
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम; प्रथमा विभक्ति; एकवचन
मुनिपुंगवःa foremost sage
मुनिपुंगवः:
Karta (Apposition to ‘I’/कर्ता)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक) + पुंगव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचन; (मुनिः एव पुंगवः) कर्मधारय; आत्मोपाधि/विशेषणवत्
अपश्यम्I saw
अपश्यम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलङ् लकार (Imperfect/Past); उत्तमपुरुष; एकवचन; परस्मैपद
देवदेवेशम्Lord of the gods
देवदेवेशम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक) + देव (प्रातिपदिक) + ईश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति; एकवचन; (देवानां देवः, तस्य ईशः) बहु-षष्ठी-तत्पुरुषसम्बन्ध
महाकालम्Mahākāla
महाकालम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + काल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति; एकवचन; कर्मधारय (महान् कालः)
प्रपूजितम्well-worshipped
प्रपूजितम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्र-पूज् (धातु) → प्रपूजित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त); पुंलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति; एकवचन; ‘well-worshipped’ (देवदेवेशं/महाकालं विशेषयति)
अग्रस्थितैःby those standing in front
अग्रस्थितैः:
Karana (Agent/instrument in passive sense/करण)
TypeAdjective
Rootअग्र (प्रातिपदिक) + स्थित (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया विभक्ति; बहुवचन; (अग्रे स्थित) सप्तमी-तत्पुरुष; ‘by those standing in front’
द्विजश्रेष्ठैःby the best of the twice-born (Brahmins)
द्विजश्रेष्ठैः:
Karana (Agent group/करण)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक) + श्रेष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया विभक्ति; बहुवचन; कर्मधारय (श्रेष्ठाः द्विजाः)
जपगीतपरायणैःby those devoted to japa and singing
जपगीतपरायणैः:
Karana (Agent qualifier/करण)
TypeAdjective
Rootजप (प्रातिपदिक) + गीत (प्रातिपदिक) + परायण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया विभक्ति; बहुवचन; (जपः च गीतं च) द्वन्द्व-पूर्वपद + परायण (निष्ठ/समर्पित) बहुव्रीहिवत् विशेषणार्थः

Unspecified narrator (addressing sages; likely within a framed dialogue in Nāgarakhaṇḍa)

Tirtha: Mahākāla (Mahākāleśvara) kṣetra

Type: kshetra

Listener: ‘munipuṅgava’ (foremost sage) explicitly addressed

Scene: Inside a lamp-lit sanctuary, Mahākāla is seen richly worshipped; in the foreground stand eminent brāhmaṇas chanting japa and singing sacred hymns.

M
Mahākāla
D
Dvija (Brāhmaṇas)
J
Japa
G
Gīta

FAQs

True refuge is found in Mahākāla: communal worship, mantra-japa, and kīrtana transform the devotee’s life and destiny.

A Mahākāla āyatana (sanctuary/shrine) is the focal sacred site in this passage.

Japa (mantra repetition) and gīta (devotional singing) performed in a temple setting as part of worship and vigil.