Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 1

सूत उवाच । कपालेशस्य माहात्म्यं श्रूयतामधुना द्विजाः । चतुर्थस्य महाभागास्तत्र क्षेत्रे स्थितस्य च

sūta uvāca | kapāleśasya māhātmyaṃ śrūyatāmadhunā dvijāḥ | caturthasya mahābhāgāstatra kṣetre sthitasya ca

Sūta sprach: Nun, o zweimalgeborene Weisen, hört die Größe Kapāleśas — der vierten ehrwürdigen Liṅga/Gottheit, die in jenem heiligen Gebiet errichtet ist.

सूतःSūta (the narrator)
सूतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), परस्मैपद
कपालेशस्यof Kapāleśa
कपालेशस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकपालेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन (Singular); समासः: कपाल + ईश (षष्ठी-तत्पुरुष)
माहात्म्यम्greatness, glory
माहात्म्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमाहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (Nom./Acc. 1st/2nd), एकवचन (Singular)
श्रूयताम्let (it) be heard
श्रूयताम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोग (Passive): ‘let it be heard’
अधुनाnow
अधुना:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअधुना (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (temporal adverb)
द्विजाःO twice-born (brāhmaṇas)
द्विजाः:
Sambodhana (Addressed/सम्बोधनार्थ)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन (Plural)
चतुर्थस्यof the fourth
चतुर्थस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootचतुर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन (Singular)
महाभागाःO greatly fortunate ones
महाभागाः:
Sambodhana (Addressed/सम्बोधनार्थ)
TypeNoun
Rootमहाभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन (Plural); समासः: महा + भाग (कर्मधारय)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
क्षेत्रेin the sacred field/place
क्षेत्रे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular)
स्थितस्यof (one) situated/standing
स्थितस्य:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्था (धातु) + स्थित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (Past Passive Participle/क्त), पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन (Singular)
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक-अव्यय (conjunction)

Sūta

Tirtha: Kapāleśa

Type: kshetra

Listener: Dvijāḥ / sages (Naimiṣāraṇya assembly)

Scene: Sūta addresses assembled sages, announcing the Kapāleśa māhātmya; in the mind’s eye, a Śiva-liṅga associated with ‘kapāla’ symbolism stands as the next station in the kṣetra.

K
Kapāleśvara

FAQs

Listening (śravaṇa) to a tīrtha’s māhātmya is itself a dharmic act that opens access to the site’s sanctifying power.

Kapāleśvara situated within the same sacred kṣetra (Hāṭakeśvara-kṣetra context) in Nāgara-khaṇḍa.

Śravaṇa—hearing the māhātmya—is explicitly enjoined as the opening act.