Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 37

रूपवान्सुभगश्चैव तथा च प्रियदर्शनः । आधिव्याधिविनिर्मुक्तः पुत्रपौत्रसमन्वितः

rūpavānsubhagaścaiva tathā ca priyadarśanaḥ | ādhivyādhivinirmuktaḥ putrapautrasamanvitaḥ

Durch seine Kraft wird man schön und begünstigt, lieblich anzuschauen; frei von seelischer Bedrängnis und Krankheit und mit Söhnen und Enkeln gesegnet.

रूपवान्handsome
रूपवान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootरूपवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणम्
सुभगःfortunate/auspicious
सुभगः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुभग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणम्
and
:
Sambandha/Particle (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
एवindeed
एव:
Sambandha/Particle (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय (emphatic particle)
तथाlikewise
तथा:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय (adverb: likewise/so)
and
:
Sambandha/Particle (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
प्रियदर्शनःpleasant-looking
प्रियदर्शनः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रिय (प्रातिपदिक) + दर्शन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणम्; समासः—प्रियं दर्शनं यस्य/प्रियं दर्शनम् (कर्मधारय; अर्थे 'pleasant to see')
आधिव्याधिविनिर्मुक्तःfreed from mental and physical ailments
आधिव्याधिविनिर्मुक्तः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootआधि (प्रातिपदिक) + व्याधि (प्रातिपदिक) + विनिर्मुक्त (कृदन्त, वि-निर्-√मुच् (धातु) क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणम्; समासः—आधि-व्याधिभ्यां विनिर्मुक्तः (पञ्चमी-तत्पुरुषः, द्वन्द्वपूर्वपद)
पुत्रपौत्रसमन्वितःendowed with sons and grandsons
पुत्रपौत्रसमन्वितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुत्र (प्रातिपदिक) + पौत्र (प्रातिपदिक) + समन्वित (कृदन्त, सम्-√अन्वि/√इ (धातु) क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणम्; समासः—पुत्रैः पौत्रैः च समन्वितः (तृतीया-तत्पुरुषः; पूर्वपदे पुत्रपौत्र (इतरेतर-द्वन्द्वः))

Sūta (deduced; continuation of the pṛthvī-dāna praise)

Type: kshetra

Scene: A symbolic tableau of the donor’s future: a radiant, healthy figure with a harmonious family behind, suggesting the karmic fruit of land-gift; the sage’s words appear as blessing gestures.

FAQs

Dāna performed in a sacred setting is portrayed as dharma that ripens into holistic well-being—outer prosperity and inner freedom from distress.

Gautameśvara and the Hāṭakeśvara-kṣetra tīrtha-context framing this land-donation praise.

The implied prescription is pṛthvī-dāna (land donation) at the revered shrine/field, yielding these stated fruits.