Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 281

सर्वेषामपि जीवानां दया यस्य हृदि स्थिरा । शौचाचारसमायुक्तो योगी दुःखं न विंदति

sarveṣāmapi jīvānāṃ dayā yasya hṛdi sthirā | śaucācārasamāyukto yogī duḥkhaṃ na viṃdati

Der Yogi, in dessen Herzen das Mitgefühl für alle Wesen fest gegründet ist—und der mit Reinheit und rechter Lebensführung ausgestattet ist—gerät nicht in Leid.

सर्वेषाम्of all
सर्वेषाम्:
सम्बन्ध (Genitive/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootसर्व (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), बहुवचन; ‘जीवानाम्’ इत्यस्य विशेषणम्
अपिalso/even
अपि:
सम्बन्ध (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अप्यर्थ (also/even)
जीवानाम्of living beings
जीवानाम्:
सम्बन्ध (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootजीव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
दयाcompassion
दया:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
यस्यwhose
यस्य:
सम्बन्ध (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्ध-प्रयोगः
हृदिin (his) heart
हृदि:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootहृद् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
स्थिराsteady
स्थिरा:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्थिर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘दया’ इत्यस्य विशेषणम्
शौचाचारसमायुक्तःendowed with purity and right conduct
शौचाचारसमायुक्तः:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशौच + आचार + समा + युक्त (कृदन्त; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; भूतकृदन्तः (क्त), ‘सम्-युज्’ धातोः; ‘शौच-आचारैः सम्यक् युक्तः’
योगीthe yogi
योगी:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयोगिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
दुःखम्sorrow
दुःखम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
not
:
सम्बन्ध (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation particle)
विन्दतिfinds/experiences
विन्दति:
क्रिया (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootविद् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपदम्

Brahmā (deduced from Brahma–Nārada context in this chapter stream)

Type: kshetra

Scene: A serene yogin seated near a tīrtha-bank, radiating calm; animals and people around him appear unafraid, suggesting universal compassion; ritual cleanliness implied by simple white garments and a water-pot.

Y
Yogī
D
Dayā (compassion)
Ś
Śauca
Ā
Ācāra

FAQs

Compassion, purity, and disciplined conduct are portrayed as the yogic basis for freedom from suffering.

The verse is embedded in the Hāṭakeśvara-kṣetra Māhātmya narrative environment, though it teaches general dharma rather than naming a tirtha.

No specific rite; it prescribes ethical disciplines—dayā, śauca, and sad-ācāra—as essential yogic observances.