Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 45

सूत उवाच । एवं प्रभावा सा विप्रा गंगा विष्णुपदी स्थिता । तस्य क्षेत्रस्य सीमांते पश्चिमे पापनाशिनी

sūta uvāca | evaṃ prabhāvā sā viprā gaṃgā viṣṇupadī sthitā | tasya kṣetrasya sīmāṃte paścime pāpanāśinī

Sūta sprach: „So groß ist die Macht der heiligen Gaṅgā, der Viṣṇupadī, die dort verankert ist. An der westlichen Grenze jenes heiligen Gebietes befindet sich ein Tīrtha namens Pāpanāśinī, die Vernichterin der Sünden.“

sūtaḥSūta
sūtaḥ:
Karta (Speaker/कर्ता)
TypeNoun
Rootsūta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
uvācasaid
uvāca:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√vac (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
evamthus
evam:
Sambandha (Manner/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formअव्यय (प्रकारवाचक) = thus/in this manner
prabhāvāof such power
prabhāvā:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootprabhāva (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण; 'प्रभावा' = having such power/effect
she/that (river)
:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
viprāthe holy one (viprā)
viprā:
Visheshya (Apposition)
TypeNoun
Rootvipra (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (गङ्गायाः विशेषणरूपेण)
gaṅgāGaṅgā
gaṅgā:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootgaṅgā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
viṣṇupadīViṣṇupadī
viṣṇupadī:
Visheshya (Apposition)
TypeNoun
Rootviṣṇupadī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपनाम
sthitāis situated
sthitā:
Kriya (State/क्रिया)
TypeVerb
Root√sthā (धातु) (कृदन्त)
Formक्त (past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; 'standing/located'
tasyaof that
tasya:
Shashthi-Sambandha (Genitive/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
kṣetrasyaof the sacred region
kṣetrasya:
Shashthi-Sambandha (Genitive/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootkṣetra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
sīmānteat the boundary
sīmānte:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootsīmānta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/locative), एकवचन
paścimeon the western (side)
paścime:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootpaścima (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; विशेषण (सীমान्ते)
pāpanāśinīdestroyer of sins
pāpanāśinī:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootpāpa (प्रातिपदिक) + nāśinī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण; समास: पापस्य नाशिनी (षष्ठी-तत्पुरुष)

Sūta

Tirtha: Pāpanāśinī (at the western boundary) and Viṣṇupadī (central)

Type: kshetra

Listener: Brāhmaṇas (addressed as ‘viprāḥ’)

Scene: Sūta, as narrator, gestures while describing the kṣetra: a radiant river labeled Viṣṇupadī flows through; to the west, a smaller stream/pond marked Pāpanāśinī glows as a sin-destroying boundary.

S
Sūta
V
Viṣṇupadī Gaṅgā
P
Pāpanāśinī
K
Kṣetra

FAQs

Holy geography is not symbolic alone—specific places are taught as active sources of sin-destruction and spiritual renewal.

Viṣṇupadī Gaṅgā and the Pāpanāśinī tīrtha located at the western boundary of the kṣetra.

Implicit: visiting/bathing at these tīrthas for pāpa-kṣaya (sin-destruction), as per tīrtha-māhātmya custom.