Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 19

एको हरिः सकलवृक्षगतो विभाति नानारसैस्तु परिभावितमूर्तिरेव । वृक्षाधिवासमगमत्कमला च देवी दुःखादिनाशनकरी सततं स्मृताऽपि

eko hariḥ sakalavṛkṣagato vibhāti nānārasaistu paribhāvitamūrtireva | vṛkṣādhivāsamagamatkamalā ca devī duḥkhādināśanakarī satataṃ smṛtā'pi

Hari ist Einer, und doch leuchtet Er, als sei Er in allen Bäumen gegenwärtig, und erscheint in Gestalten, als wären sie von ihren vielfältigen Säften und Essenzen geprägt. Auch die Göttin Kamalā (Lakṣmī) hat in den Bäumen Wohnung genommen; selbst wenn man nur ihrer gedenkt, wird sie beständig zur Vernichterin von Kummer und anderen Leiden.

एकःone
एकः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (हरिः इति पदस्य विशेषणम्)
हरिःHari
हरिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सकलवृक्षगतःpresent in all trees
सकलवृक्षगतः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसकल-वृक्ष-गत (प्रातिपदिक; सकल + वृक्ष + गत)
Formकृदन्त (गत = √गम् + क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (हरिः इति पदस्य विशेषणम्)
विभातिshines/appears
विभाति:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-√भा (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
नानारसैःwith various juices/essences
नानारसैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootनाना-रस (प्रातिपदिक; नाना + रस)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/करण), बहुवचन
तुindeed/but
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय (विरोध/अवधारण particle)
परिभावितमूर्तिःone whose form is pervaded/imbued
परिभावितमूर्तिः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeNoun
Rootपरि-√भू (धातु) + भावित (कृदन्त) + मूर्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (हरिः इति पदस्य विशेषणरूपेण)
एवonly/indeed
एव:
Sambandha (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय (अवधारण/emphasis particle)
वृक्षाधिवासम्residence in a tree
वृक्षाधिवासम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवृक्ष-अधिवास (प्रातिपदिक; वृक्ष + अधिवास)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/कर्म), एकवचन
अगमत्went/attained
अगमत्:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√गम् (धातु)
Formलुङ्-लकार (Aorist/Past), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
कमलाKamalā (Lakṣmī)
कमला:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकमला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चयबोधक conjunction)
देवीgoddess
देवी:
Visheshana (Apposition/विशेषण)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (कमला इति पदस्य विशेषणम्/अप्पोजिशन)
दुःखादिनाशनकरीone who causes the destruction of sorrow etc.
दुःखादिनाशनकरी:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुःख-आदि-नाशन-कर (प्रातिपदिक; दुःख + आदि + नाशन + कर)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (देवी/कमला इत्यस्य विशेषणम्)
सततम्constantly
सततम्:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध-क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसतत (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण/adverb; नपुंसक-एकवचन-आकारेण)
स्मृताremembered
स्मृता:
Karta (Predicate adjective/कर्तृसम्बन्ध)
TypeAdjective
Root√स्मृ (धातु) + स्मृत (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (देवी इत्यस्य)
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (Concessive/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय/अपेक्षाबोधक particle)

Deductive: Brahmā in Brahma–Nārada dialogue (theological praise supporting Tulasī/tree sanctity)

Tirtha: Hāṭakeśvara-kṣetra (within Nāgara-khaṇḍa Tīrthamāhātmya)

Type: kshetra

Listener: Nārada

Scene: A sacred grove where each tree subtly reveals Hari’s presence (aura, śaṅkha-cakra motifs in bark/leaf patterns) while Lakṣmī dwells as a gentle radiance; devotees remember her and their sorrow dissolves.

H
Hari (Viṣṇu)
K
Kamalā (Lakṣmī)
T
Trees

FAQs

The divine pervades sacred nature; remembering Lakṣmī and honoring sacred trees supports the removal of suffering.

This is a theological verse within the Hāṭakeśvara-kṣetra Māhātmya setting; it glorifies sacred vegetation rather than naming a single tīrtha.

Smarana (devout remembrance) of Goddess Kamalā is stated as efficacious; the larger context encourages reverence and service to sacred plants like Tulasī.