Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 41

मूले विष्णुः स्थितो नित्यं स्कंधे केशव एव च । नारायणस्तु शाखासु पत्रेषु भगवान्हरिः

mūle viṣṇuḥ sthito nityaṃ skaṃdhe keśava eva ca | nārāyaṇastu śākhāsu patreṣu bhagavānhariḥ

In seiner Wurzel weilt ewig Viṣṇu; in seinem Stamm steht Keśava. In seinen Zweigen ist Nārāyaṇa, und in seinen Blättern Bhagavān Hari.

मूलेin the root
मूले:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमूल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
विष्णुःViṣṇu
विष्णुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
स्थितःis situated
स्थितः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√स्था (धातु) + क्त (PPP)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृतान्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय (predicative)
नित्यम्always
नित्यम्:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formअव्यय, कालवाचक-क्रियाविशेषण (adverb of time)
स्कंधेin the trunk
स्कंधे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्कन्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
केशवःKeśava
केशवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकेशव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
एवindeed, only
एव:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय, अवधारण (particle of emphasis)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चय (conjunction)
नारायणःNārāyaṇa
नारायणः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनारायण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय, विरोध/विशेष (contrastive particle)
शाखासुin the branches
शाखासु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशाखा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
पत्रेषुin the leaves
पत्रेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
भगवान्the Blessed Lord
भगवान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (adjective) हरिः
हरिःHari
हरिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Brahmā (deduced from 'Brahma–Nārada saṃvāda' colophon context)

Tirtha: Aśvattha (sacred fig) as vṛkṣa-tīrtha

Type: kshetra

Scene: A radiant Aśvattha tree shown as Viṣṇu’s body: luminous root with Viṣṇu, trunk with Keśava, branches with Nārāyaṇa, leaves shimmering with Hari; devotees circumambulate with lamps and water-pots.

V
Viṣṇu
K
Keśava
N
Nārāyaṇa
H
Hari
A
Aśvattha (Pippala)

FAQs

The divine is immanent in the natural world; revering the Aśvattha is revering Viṣṇu in manifested form.

The Aśvattha is elevated as a living shrine where the Lord is present in every part of the tree.

Implicit worship guideline: honor the whole Aśvattha as Viṣṇu’s embodied presence.