Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 7

सूत उवाच । बलिर्बद्धो यदा तेन विष्णुना प्रभविष्णुना । तदा क्रमैस्त्रिभिर्व्याप्तं त्रैलोक्यं सचराचरम्

sūta uvāca | balirbaddho yadā tena viṣṇunā prabhaviṣṇunā | tadā kramaistribhirvyāptaṃ trailokyaṃ sacarācaram

Sūta sprach: Als Bali von jenem allmächtigen Viṣṇu gebunden wurde, da wurden mit drei Schritten die drei Welten—das Bewegliche und das Unbewegliche—durchdrungen.

सूतःSūta
सूतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन
बलिःBali
बलिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootबलि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
बद्धःbound
बद्धः:
Kriya (Predicative/क्रिया)
TypeVerb
Rootबन्ध् (धातु) + बद्ध (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विधेय (predicate)
यदाwhen
यदा:
Sambandha (Temporal connector)
TypeIndeclinable
Rootयदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (temporal conjunction: 'when')
तेनby him
तेन:
Karana (Instrument/Agent in passive/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुं/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
विष्णुनाby Viṣṇu
विष्णुना:
Karana (Agent in passive/करण)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
प्रभविष्णुनाby the powerful Viṣṇu
प्रभविष्णुना:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रभु (प्रातिपदिक) + विष्णु (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (appositional: 'mighty Viṣṇu'); पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन (विशेषण of विष्णुना)
तदाthen
तदा:
Kriya-visheshaṇa (Temporal modifier)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (then)
क्रमैःby steps
क्रमैः:
Karana (Instrument/means/करण)
TypeNoun
Rootक्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
त्रिभिःby three
त्रिभिः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक)
Formत्रिलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन (विशेषण of क्रमैः)
व्याप्तम्pervaded/covered
व्याप्तम्:
Kriya (Predicative/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि + आप् (धातु) + व्याप्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विधेय (predicate)
त्रैलोक्यम्the three worlds
त्रैलोक्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootत्रि (संख्या) + लोक (प्रातिपदिक)
Formद्विगु-समास (numerical: 'three worlds'); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
सचराचरम्with all moving and unmoving beings
सचराचरम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootचर (प्रातिपदिक) + अचर (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्व-समास (copulative: 'moving and unmoving'); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन (विशेषण of त्रैलोक्यम्)

Sūta (Lomaharṣaṇa/Sūta narrator)

Tirtha: Viṣṇu-pāda associated with Trivikrama’s stride (contextual)

Type: kshetra

Listener: Ṛṣayaḥ

Scene: Sūta narrates: Vāmana becomes Trivikrama; Bali is bound; the Lord’s three strides expand to fill the three worlds, with gods, asuras, and beings witnessing the cosmic act.

S
Sūta
V
Viṣṇu
B
Bali
T
Trivikrama (three strides)

FAQs

The Lord’s cosmic sovereignty is remembered through mythic acts, which become anchors for sacred geography and devotion.

Viṣṇupada-tīrtha, whose origin is being linked to Viṣṇu’s three strides (Trivikrama).

No direct prescription here; it begins the origin account (kathā) grounding the tirtha’s sanctity.