Previous Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 227

इति श्रीस्कांदे महापुराण एकाशीतिसाहस्र्यां संहितायां षष्ठे नागर खण्डे हाटकेश्वरक्षेत्रमाहात्म्ये श्राद्धकल्पे भीष्मयुधिष्ठिरसंवादे नरकयातनानिरसनोपायवर्णनंनाम सप्तविंशत्युत्तरद्विशततमोऽध्यायः

iti śrīskāṃde mahāpurāṇa ekāśītisāhasryāṃ saṃhitāyāṃ ṣaṣṭhe nāgara khaṇḍe hāṭakeśvarakṣetramāhātmye śrāddhakalpe bhīṣmayudhiṣṭhirasaṃvāde narakayātanānirasanopāyavarṇanaṃnāma saptaviṃśatyuttaradviśatatamo'dhyāyaḥ

So endet im Śrī Skanda Mahāpurāṇa—innerhalb der Saṃhitā von einundachtzigtausend Versen—im sechsten Teil, dem Nāgara-khaṇḍa, im Hāṭakeśvara-kṣetra-Māhātmya, im Śrāddha-kalpa, im Gespräch zwischen Bhīṣma und Yudhiṣṭhira, das Kapitel namens „Beschreibung der Mittel zur Beseitigung der Qualen der Hölle“, nämlich Kapitel 227.

itithus
iti:
Sambandha (Discourse marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय; वाक्यसमाप्तिसूचक (indeclinable; quotative/closure marker “thus”)
śrī-skāṃdein the revered Skanda (Purāṇa)
śrī-skāṃde:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootśrī (प्रातिपदिक) + skanda (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी (7th/Locative); एकवचन; समासः—कर्मधारयः (honorific qualifier + proper name)
mahāpurāṇein the great Purāṇa
mahāpurāṇe:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootmahā (प्रातिपदिक) + purāṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी (7th/Locative); एकवचन; कर्मधारयसमासः
ekāśīti-sāhasryāmin the eighty-one-thousand (verses)
ekāśīti-sāhasryām:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootekāśīti (संख्याप्रातिपदिक) + sāhasrī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; सप्तमी (7th/Locative); एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (ekāśīti-sahasra = 81,000) विशेषणम्
saṃhitāyāmin the Saṃhitā
saṃhitāyām:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootsaṃhitā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; सप्तमी (7th/Locative); एकवचन
ṣaṣṭhein the sixth
ṣaṣṭhe:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootṣaṣṭha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी (7th/Locative); एकवचन; क्रमवाचकविशेषणम् (ordinal)
nāgaraNāgara
nāgara:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootnāgara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी (7th/Locative); एकवचन; ‘khaṇḍe’ इत्यस्य विशेषणम्
khaṇḍein the section (khaṇḍa)
khaṇḍe:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootkhaṇḍa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी (7th/Locative); एकवचन
hāṭakeśvara-kṣetra-māhātmyein the Māhātmya of the Hāṭakeśvara sacred field
hāṭakeśvara-kṣetra-māhātmye:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Roothāṭakeśvara (प्रातिपदिक) + kṣetra (प्रातिपदिक) + māhātmya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी (7th/Locative); एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषसमासः (Hāṭakeśvara-kṣetra-स्य māhātmya)
śrāddha-kalpein the Śrāddha-kalpa (ritual section)
śrāddha-kalpe:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootśrāddha (प्रातिपदिक) + kalpa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी (7th/Locative); एकवचन; तत्पुरुषसमासः (śrāddhasya kalpaḥ)
bhīṣma-yudhiṣṭhira-saṃvādein the dialogue of Bhīṣma and Yudhiṣṭhira
bhīṣma-yudhiṣṭhira-saṃvāde:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootbhīṣma (प्रातिपदिक) + yudhiṣṭhira (प्रातिपदिक) + saṃvāda (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी (7th/Locative); एकवचन; तत्पुरुषसमासः (bhīṣma-yudhiṣṭhirayoḥ saṃvādaḥ)
naraka-yātanā-nirasana-upāya-varṇanamthe description of means to remove hell-torments
naraka-yātanā-nirasana-upāya-varṇanam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootnaraka (प्रातिपदिक) + yātanā (प्रातिपदिक) + nirasana (प्रातिपदिक) + upāya (प्रातिपदिक) + varṇana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा (1st/Nominative); एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषसमासः (narakayātanānāṃ nirasanopāyānāṃ varṇanam)
nāmanamed
nāma:
Sambandha (Naming marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootnāman (प्रातिपदिक)
Formअव्ययप्रयोगः (नाम-शब्दः title-marker; ‘called/named’)
saptaviṃśati-uttara-dviśatatamaḥthe 227th
saptaviṃśati-uttara-dviśatatamaḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsaptaviṃśati (संख्याप्रातिपदिक) + uttara (प्रातिपदिक) + dviśata (संख्याप्रातिपदिक) + tama (प्रत्ययान्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा (1st/Nominative); एकवचन; क्रमवाचकविशेषणम्; समासः—तत्पुरुषः (dviśatāt saptaviṃśatyuttaraḥ = 227th)
adhyāyaḥchapter
adhyāyaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootadhyāya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा (1st/Nominative); एकवचन

Narratorial colophon (textual closure)

Tirtha: Hāṭakeśvara-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Śaunaka and sages (outer frame, implied); Yudhiṣṭhira (inner)

Scene: A manuscript-style closing scene: scribal colophon with sacred symbols, while Bhīṣma and Yudhiṣṭhira remain in the background as the dialogue concludes.

S
Skanda Mahāpurāṇa
N
Nāgara-khaṇḍa
H
Hāṭakeśvara-kṣetra
Ś
Śrāddha-kalpa
B
Bhīṣma
Y
Yudhiṣṭhira

FAQs

It is a colophon; its purpose is to authenticate and locate the chapter within the Purāṇic hierarchy rather than teach doctrine directly.

Hāṭakeśvara-kṣetra is named as the sacred geography frame for the surrounding māhātmya.

The colophon references Śrāddha-kalpa as the ritual context, but does not prescribe an act itself.