Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 16

वर न्नागान्मदोन्मत्तान्भद्रजातिसमुद्भवान् । किं वा सप्तिप्रधानांश्च मनोमारुतरंहसः

vara nnāgānmadonmattānbhadrajātisamudbhavān | kiṃ vā saptipradhānāṃśca manomārutaraṃhasaḥ

„Soll ich vortreffliche Elefanten schenken, vom Rausch der Brunft berauscht, aus dem edlen Geschlecht Bhadrā geboren? Oder erlesene Rosse, die in ihrem Lauf so schnell sind wie der Wind?“

वरexcellent
वर:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootवर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; ‘नागान्’ इति विशेषण
नागान्elephants
नागान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन
मदोन्मत्तान्intoxicated with rut
मदोन्मत्तान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootमद + उन्मत्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; ‘नागान्’ इति विशेषण; मदेन उन्मत्ताः (तृतीया-तत्पुरुष)
भद्रजाति-समुद्भवान्born of the Bhadra breed
भद्रजाति-समुद्भवान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootभद्रजाति + समुद्भव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; ‘नागान्’ इति विशेषण; भद्रजात्या: समुद्भवाः (षष्ठी-तत्पुरुष)
किम्what?
किम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; प्रश्नार्थक
वाor
वा:
Sambandha/Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक-निपात (disjunctive particle)
सप्ति-प्रधानान्chief among horses
सप्ति-प्रधानान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootसप्ति + प्रधान (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; (अश्व) ‘सप्तिभिः प्रधानाः/सप्तिषु प्रधानाः’ इत्यर्थे; ‘(अश्वान्)’ इति अध्याहृतं कर्म
and
:
Sambandha/Conjunction (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (conjunction)
मनो-मारुत-रंहसःswift as mind and wind
मनो-मारुत-रंहसः:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootमनस् + मारुत + रंहस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; ‘(अश्वान्)’ इति विशेषण; मनोमारुतयोः रंह इव येषां (उपमान-तत्पुरुष/बहुपद-समास)

The King (as reported by Bhartṛyajña)

Type: kshetra

Listener: Brāhmaṇas

Scene: The king offers grand gifts: rutting elephants of noble stock and wind-swift horses, with attendants and stable-masters presenting them to the brāhmaṇas.

N
Nāgāḥ (elephants)
A
Aśvāḥ (horses)

FAQs

Dāna is portrayed as expansive and honorific—offering one’s best symbolizes sincerity and reverence toward dharma and its custodians.

This verse is part of the Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya narrative; it highlights dāna rather than a named tīrtha.

It gives examples of suitable dakṣiṇā for brāhmaṇas—royal-grade gifts such as elephants and horses.