Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 76

एतद्वः सर्वमाख्यातं मयादित्यस्य संभवम् । माहात्म्यं श्रवणाद्यस्य नरः पापाद्विमुच्यते

etadvaḥ sarvamākhyātaṃ mayādityasya saṃbhavam | māhātmyaṃ śravaṇādyasya naraḥ pāpādvimucyate

So habe ich euch alles über die Entstehung Ādityas, der Sonne, vollständig dargelegt. Durch das Hören und dergleichen (Rezitation, Gedenken) dieser Herrlichkeit wird der Mensch von Sünde befreit.

एतत्this
एतत्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; सर्वनाम (here: object of ‘told’)
वःto you (all)
वः:
सम्प्रदान (Recipient)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी (6th/4th), बहुवचन; enclitic pronoun (to you/for you)
सर्वम्all
सर्वम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; विशेषण
आख्यातम्has been told
आख्यातम्:
क्रिया (Predicative)
TypeVerb
Rootआ + ख्या (धातु) → आख्यात (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मणि भाव (told/declared)
मयाby me
मया:
कर्ता (Agent in passive)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; सर्वनाम
आदित्यस्यof Āditya (the Sun)
आदित्यस्य:
सम्बन्ध (Genitive)
TypeNoun
Rootआदित्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन
संभवम्originating from / connected with
संभवम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootसम् + भू (धातु) → सम्भव (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; विशेषण (qualifying ‘etad’)
माहात्म्यम्the greatness (māhātmya)
माहात्म्यम्:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootमाहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
श्रवण-आद्यस्यof (which) begins with hearing (i.e., hearing etc.)
श्रवण-आद्यस्य:
सम्बन्ध (Genitive)
TypeNoun
Rootश्रवण (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन; तत्पुरुष (śravaṇam ādiḥ yasya = whose beginning is hearing; i.e., hearing etc.)
नरःa man
नरः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
पापात्from sin
पापात्:
अपादान (Ablative/from)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/पञ्चमी), एकवचन
विमुच्यतेis freed
विमुच्यते:
क्रिया (Result)
TypeVerb
Rootवि + मुच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; कर्मणि प्रयोग (passive)

Narratorial voice (Purāṇic narrator concluding a portion of the account; likely Sūta’s narration in this section)

Tirtha: Ratnāditya-māhātmya (as a textual tīrtha)

Type: kshetra

Listener: Not explicit (plural audience)

Scene: A sage-narrator concludes the account of Āditya’s origin before attentive listeners; manuscripts, rosaries, and a calm hermitage setting suggest transmission of sacred geography through speech.

Ā
Āditya
S
Sūrya

FAQs

Śravaṇa (devout listening) to sacred māhātmyas is itself a purifying practice that dissolves sin.

The Ratnāditya-related sacred narrative within Hāṭakeśvara-kṣetra in the Nāgarakhaṇḍa.

Śravaṇa—hearing (and allied practices like recitation and remembrance) of the māhātmya.