Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 36

सन्तप्यंते ततो द्वेषं प्रकुर्वंति परस्परम् । किं न श्रुतं भवद्भिस्तु यथा रामः सलक्ष्मणः । सीतया सह संप्राप्तो विरोधं परमं गतः

santapyaṃte tato dveṣaṃ prakurvaṃti parasparam | kiṃ na śrutaṃ bhavadbhistu yathā rāmaḥ salakṣmaṇaḥ | sītayā saha saṃprāpto virodhaṃ paramaṃ gataḥ

Dann brennen sie innerlich und stiften Hass gegeneinander. Habt ihr nicht gehört, wie Rāma, zusammen mit Lakṣmaṇa, als er mit Sītā ankam, in einen großen Konflikt geriet?

सन्तप्यन्तेthey are distressed
सन्तप्यन्ते:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√तप् (धातु) + सम्-उपसर्ग; (तप्—सन्तापे)
Formलट्-लकार, प्रथमपुरुष, बहुवचन; आत्मनेपद; ‘सम्’ उपसर्गयुक्त—सन्तप्यन्ते (they are tormented/they grieve)
ततःthereupon, then
ततः:
Hetu/Anantara (Cause/sequence marker)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय; तद्-तसिल्)
Formअव्यय, हेत्वर्थ/अनन्तरार्थ क्रियाविशेषण (thereupon/therefore)
द्वेषम्hatred
द्वेषम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootद्वेष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
प्रकुर्वन्तिthey do, they generate
प्रकुर्वन्ति:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√कृ (धातु) + प्र-उपसर्ग
Formलट्-लकार, प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद; प्र-उपसर्गयुक्त
परस्परम्toward each other, mutually
परस्परम्:
Adhikarana (Reciprocal relation)
TypeIndeclinable
Rootपरस्पर (प्रातिपदिक/अव्ययीभावप्राय)
Formअव्ययवत् प्रयोगः; परस्पर-शब्दः क्रियाविशेषणरूपेण (reciprocal adverb)
किम्what? (is it that…)
किम्:
Prashna (Interrogative)
TypeIndeclinable
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रश्नार्थक अव्यय (interrogative particle)
not
:
Nishedha (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक अव्यय (negation particle)
श्रुतम्heard
श्रुतम्:
Kriya (Predicate notion/क्रियाभाव)
TypeVerb
Root√श्रु (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle) — ‘heard’; वाक्ये कर्मणि/भावे प्रयोगः (has it not been heard?)
भवद्भिःby you (respected ones)
भवद्भिः:
Karta (Agent in passive sense/कर्ता)
TypeNoun
Rootभवत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन; आदरार्थ ‘भवत्’
तुindeed, but
तु:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय, अवधान/विरोधार्थक निपात (emphatic/contrast particle)
यथाas, just as
यथा:
Upamana/Prakara (Comparison/manner)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय, उपमान/प्रकारवाचक (as, just as)
रामःRama
रामः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सलक्ष्मणःtogether with Lakshmana
सलक्ष्मणः:
Visheshana (Qualifier of रामः/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस (अव्यय-उपसर्गार्थ ‘with’) + लक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘स-’ उपपदपूर्वक तत्पुरुषः (सह-सम्बन्धः): लक्ष्मणेन सह (with Lakṣmaṇa)
सीतयाwith Sita
सीतया:
Sahakaraka (Accompaniment/सह)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
सहwith
सह:
Sahakaraka (Accompaniment marker)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formअव्यय, सहार्थक (particle of accompaniment)
संप्राप्तःhaving reached, having come
संप्राप्तः:
Karta (Predicate adjective of रामः)
TypeVerb
Rootसम्-प्र-√आप् (धातु) + क्त
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP) — ‘having reached/arrived’
विरोधम्conflict, opposition
विरोधम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविरोध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
परमम्great, extreme
परमम्:
Visheshana (Qualifier of विरोधम्)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण
गतःwent into, reached
गतः:
Kriya (Predicate of रामः)
TypeVerb
Root√गम् (धातु) + क्त
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (PPP) — ‘gone/entered (a state)’

Indra

Type: kshetra

Scene: Pilgrims in a sacred city begin to quarrel, faces flushed with inner heat; the narrator gestures as if warning, while a faint vignette of Rāma-Lakṣmaṇa-Sītā in dispute appears as an illustrative memory.

I
Indra
R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
S
Sītā

FAQs

Anger and mutual hatred destroy harmony and obstruct spiritual benefit; pilgrims should restrain kopa in sacred places.

The admonition is given within the Hāṭakeśvara kṣetra narrative of Nāgarakhaṇḍa.

A behavioral discipline is implied: avoid anger and quarrel while residing/undertaking pilgrimage.