Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 117

एतस्मात्कारणाद्रक्षा क्रियते भस्मसम्भवा । विप्राणां भोज्यपात्रेषु श्राद्धे कूष्मांडजाद्भयात् । नागराणां न वांछंति श्राद्धे छिद्रं यतः शृणु

etasmātkāraṇādrakṣā kriyate bhasmasambhavā | viprāṇāṃ bhojyapātreṣu śrāddhe kūṣmāṃḍajādbhayāt | nāgarāṇāṃ na vāṃchaṃti śrāddhe chidraṃ yataḥ śṛṇu

Aus diesem Grund wird ein aus Asche (bhāsma) hervorgegangener Schutzritus vollzogen—aus Furcht vor der von den Kūṣmāṇḍas stammenden Heimsuchung—über den Speisegefäßen der Brāhmaṇas beim Śrāddha. Darum wünschen die Nāgaras keinerlei „Lücke“ oder Fehler im Śrāddha; höre den Grund.

etasmātfrom this
etasmāt:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootetad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/पञ्चमी), एकवचन
kāraṇātbecause of the reason
kāraṇāt:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootkāraṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी, एकवचन
rakṣāprotection/amulet
rakṣā:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootrakṣā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
kriyateis done/made
kriyate:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√kṛ (कृ धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि प्रयोग (passive)
bhasma-sambhavāarising from ash
bhasma-sambhavā:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootbhasma (प्रातिपदिक) + sambhava (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (भस्मनः सम्भवा)
viprāṇāmof the brāhmaṇas
viprāṇām:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootvipra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
bhojya-pātreṣuin the vessels for food
bhojya-pātreṣu:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootbhojya (प्रातिपदिक) + pātra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; समासः—तत्पुरुषः (भोज्यस्य पात्राणि)
śrāddhein the śrāddha rite
śrāddhe:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootśrāddha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
kūṣmāṇḍa-jātfrom what is born of Kūṣmāṇḍa
kūṣmāṇḍa-jāt:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeAdjective
Rootkūṣmāṇḍa (प्रातिपदिक) + ja (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (कूष्माण्डात् जातः)
bhayātfrom fear
bhayāt:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootbhaya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी, एकवचन
nāgarāṇāmof the Nāgaras
nāgarāṇām:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootnāgara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
nanot
na:
Sambandha (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation particle)
vāñchantidesire
vāñchanti:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√vāñch (वाञ्छ् धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
śrāddhein śrāddha
śrāddhe:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootśrāddha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
chidrama hole/defect
chidram:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootchidra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
yataḥbecause
yataḥ:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootyataḥ (अव्यय)
Formहेतु-अव्यय (causal indeclinable: 'because/for')
śṛṇuhear
śṛṇu:
Kriya (Injunction/क्रिया)
TypeVerb
Root√śru (श्रु धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद

Narrator (contextual; not explicitly marked in this verse)

Scene: A śrāddha setting: brāhmaṇas seated for bhojana; vessels are being marked/protected with sacred ash; subtle shadowy Kūṣmāṇḍa influence is implied as a threat to ritual purity; Nāgara householders are vigilant.

B
Brāhmaṇas (Vipras)
K
Kūṣmāṇḍas
N
Nāgara people

FAQs

Śrāddha demands meticulous purity and protection; even subtle ritual faults are treated as spiritually consequential.

The teaching belongs to the Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya stream tied to the Gayākūpī sacred account in this chapter.

A bhasma-based protective measure (rakṣā) is applied regarding vessels used to feed brāhmaṇas during śrāddha, to avert Kūṣmāṇḍa-related harm and avoid ritual ‘chidra’ (defect).