Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 63

वृष्टिः स्यादूषरे यद्वत्सत्यमेतन्मयोदितम् । अंधस्याग्रे यथा नृत्यं प्रगीतं बधिरस्य च । तथा च व्यर्थतां याति अन्यस्थानोद्भवैर्द्विजैः

vṛṣṭiḥ syādūṣare yadvatsatyametanmayoditam | aṃdhasyāgre yathā nṛtyaṃ pragītaṃ badhirasya ca | tathā ca vyarthatāṃ yāti anyasthānodbhavairdvijaiḥ

„Wie Regen auf dürrem, unfruchtbarem Boden — dies ist die Wahrheit, die ich gesprochen habe; wie Tanz vor einem Blinden oder Gesang für einen Tauben — so wird auch die (Śrāddha) fruchtlos, wenn sie mit Brāhmaṇas vollzogen wird, die an einem anderen Ort geboren sind.“

वृष्टिःrain
वृष्टिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootvṛṣṭi (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
स्यात्would be/occur
स्यात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ्-लकार (Optative), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), परस्मैपद
ऊषरेin barren land
ऊषरे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootūṣara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन (Singular)
यद्वत्just as
यद्वत्:
Sambandha (Comparison/उपमान)
TypeIndeclinable
Rootyadvat (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानवाचक (comparative particle: 'just as')
सत्यम्true
सत्यम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsatya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
एतत्this
एतत्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootetad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular); विशेष्य (appositive) सत्यम्
मयाby me
मया:
Kartr-karana (Agent-instrument/कर्तृकरण)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तम-पुरुष सर्वनाम, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन (Singular)
उदितम्spoken/said
उदितम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवद् (धातु) → उदित (कृदन्त/क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular); विशेषण (qualifier) एतत्
अन्धस्यof a blind man
अन्धस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootandha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन (Singular)
अग्रेin front (of)
अग्रे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootagra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन (Singular)
यथाas
यथा:
Sambandha (Comparison/उपमान)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formअव्यय; उपमान/प्रकारवाचक (as/just as)
नृत्यम्dance
नृत्यम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootnṛtya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
प्रगीतम्song (well-sung)
प्रगीतम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootप्र-गै (धातु) → प्रगीत (कृदन्त/क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular); (समुच्चय) नृत्यम् इव
बधिरस्यof a deaf man
बधिरस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootbadhira (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन (Singular)
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (conjunction)
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकार/तुल्यतावाचक (thus/likewise)
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
व्यर्थताम्futility
व्यर्थताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvyarthatā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन (Singular)
यातिgoes/comes to (becomes)
याति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), परस्मैपद
अन्य-स्थान-उद्भवैःborn from another place (non-local)
अन्य-स्थान-उद्भवैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootanya (प्रातिपदिक) + sthāna (प्रातिपदिक) + udbhava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन (Plural); अन्यस्मात् स्थानात् उद्भवः (पञ्चमी-तत्पुरुष)
द्विजैःby Brahmins
द्विजैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootdvija (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन (Plural)

Viśvāmitra

Type: kshetra

Scene: Three metaphor vignettes around the main ritual: rain falling on cracked barren earth; a dancer performing before a blind man; a singer before a deaf man—then the śrāddha with non-local priests shown as similarly ‘unreceived’.

D
Dvija (non-local)
Ś
Śrāddha

FAQs

Sacred rites depend on context-sensitive dharma (sthāna-dharma); ignoring it can nullify the intended spiritual effect.

The Gayākūpī-associated tīrtha framework, stressing that its śrāddha tradition relies on locally rooted officiants.

Avoid conducting the rite with brāhmaṇas from other places (anyasthānodbhava), as it is said to become ineffective.