Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 11

यथोक्तविधिना दृष्ट्वा नरः पापात्प्रमुच्यते । यो यं काममभिध्यायन्क्षेत्रेष्वेतेषु भक्तितः

yathoktavidhinā dṛṣṭvā naraḥ pāpātpramucyate | yo yaṃ kāmamabhidhyāyankṣetreṣveteṣu bhaktitaḥ

Wer sie nach der vorgeschriebenen Weise schaut, wird von Sünde befreit. Und wer in diesen Kṣetras in Hingabe einen bestimmten Wunsch im Herzen betrachtet—

यथोक्तविधिनाby the prescribed method
यथोक्तविधिना:
Karana (Instrument/means)
TypeNoun
Rootयथा-उक्त-विधि (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (यथोक्तः विधिः)
दृष्ट्वाhaving seen/visited
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (Prior action)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) + त्वा (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund), पूर्वकाल (having done)
नरःa man
नरः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
पापात्from sin
पापात्:
Apadana (Source/separation)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative), एकवचन
प्रमुच्यतेis freed
प्रमुच्यते:
Kriya (Main verb)
TypeVerb
Rootप्र-मुच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन, आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोग (passive sense)
यःwho
यः:
Karta (Relative subject)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (सम्बन्ध-प्रत्यय)
यम्which/whom
यम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
कामम्desire/wish
कामम्:
Karma (Object; apposition to yam)
TypeNoun
Rootकाम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अभिध्यायन्meditating upon
अभिध्यायन्:
Karta (Agent participle qualifying yaḥ)
TypeVerb
Rootअभि-ध्यै (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकाले कृदन्त (present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
क्षेत्रेषुin the sacred fields
क्षेत्रेषु:
Adhikarana (Location)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), बहुवचन
एतेषुin these
एतेषु:
Visheshana (Determiner of kṣetreṣu)
TypeAdjective
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
भक्तितःout of devotion/devoutly
भक्तितः:
Hetu (Cause/motive)
TypeNoun
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative) एकवचन; अव्ययीभावार्थे (adverbial: 'out of devotion')

Sūta

Tirtha: Kṣetra-traya (Kurukṣetra–Hāṭakeśvara–Prabhāsa)

Type: kshetra

Listener: dvija-sattamāḥ

Scene: A pilgrim, hands folded, approaches the kṣetra with prescribed conduct; Sūta’s words hover as a ‘vidhi’ injunction—darśana done rightly frees from sin; devotion and focused contemplation are central.

S
Sūta

FAQs

Pilgrimage is not merely travel: darśana performed with prescribed discipline and devotion becomes a means of purification and sanctified intention.

The teaching applies to the previously named three kṣetras (Kurukṣetra, Hāṭakeśvara-kṣetra, and Prābhāsika).

Darśana (visiting/seeing) ‘according to the stated vidhi’ and devotional contemplation (abhidhyāna) within the kṣetra.