Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 14

किं वा हरेण तुष्टेन किं वा देवेन चक्रिणा । नान्यप्रबोधितस्यैवं ज्ञानं संजायते स्फुटम्

kiṃ vā hareṇa tuṣṭena kiṃ vā devena cakriṇā | nānyaprabodhitasyaivaṃ jñānaṃ saṃjāyate sphuṭam

„Oder war es Hari, der dir gewogen war, oder der Herr, der das Diskusrad trägt? Denn ohne von einem anderen erweckt zu werden, entsteht ein so klares Wissen nicht.“

kimwhether
kim:
Prashna (Interrogative/प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootkim (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् प्रश्नार्थक — ‘whether?’
or
:
Sambandha (Disjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootvā (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (विकल्पार्थक) — ‘or’
hareṇaby Hari
hareṇa:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Roothari (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन — ‘by Hari (Viṣṇu)’
tuṣṭenapleased
tuṣṭena:
Viśeṣaṇa (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Roottuṣṭa (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; ‘pleased’ — ‘hareṇa’ विशेषणम्
kimwhether
kim:
Prashna (Interrogative/प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootkim (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् प्रश्नार्थक — ‘whether?’
or
:
Sambandha (Disjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootvā (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (विकल्प) — ‘or’
devenaby the god
devena:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootdeva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन — ‘by the god’
cakriṇāby the discus-bearer
cakriṇā:
Viśeṣaṇa (Appositional/विशेषण)
TypeNoun
Rootcakrin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; ‘the discus-bearer’ (Viṣṇu) — ‘devena’ विशेषणम्
nanot
na:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (निषेध)
anya-prabodhitasyaof one instructed by another
anya-prabodhitasya:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootanya (प्रातिपदिक) + prabodhita (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसक? षष्ठी (6th), एकवचन; तत्पुरुष (कर्मधारय/षष्ठी-तत्पुरुषभाव) ‘अन्येन प्रबोधितः’ → ‘one instructed by another’; अत्र षष्ठी-सम्बन्धः ‘(तस्य) ज्ञानम्’
evamthus
evam:
Kriyā-viśeṣaṇa (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (प्रकार) — ‘thus’
jñānamknowledge
jñānam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootjñāna (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
saṃjāyatearises
saṃjāyate:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootsam√jan (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद; ‘arises/comes into being’
sphuṭamclearly
sphuṭam:
Kriyā-viśeṣaṇa (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootsphuṭa (प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् क्रियाविशेषण (नपुंसक एकवचन रूपेण) — ‘clearly, distinctly’

Ṛtvijaḥ (the priests), addressing the jñānī

Scene: Listeners invoke possibilities: Hari or the discus-bearing Lord; a faint imagined vision of Viṣṇu with Sudarśana may appear behind the sage as a symbolic overlay.

H
Hari
V
Viṣṇu (Cakrin)

FAQs

Clear realization is portrayed as the fruit of awakening—received through instruction or grace—rather than mere self-assertion.

No specific tīrtha is named in this verse.

None; the verse focuses on spiritual causality (prabodha) rather than ritual.