Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 58

पश्यामो दूरतो राजञ्जलपूर्णाञ्जला शयान् । पिपासाकुलिताः श्रांता भास्करे वृषसंस्थिते

paśyāmo dūrato rājañjalapūrṇāñjalā śayān | pipāsākulitāḥ śrāṃtā bhāskare vṛṣasaṃsthite

O König, aus der Ferne sehen wir andere daliegen, die hohle Hände voll Wasser halten — von Durst gequält und erschöpft — während die Sonne im Stier steht.

पश्यामःwe see
पश्यामः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootपश्/दृश् (धातु; √पश्य)
Formलट् (वर्तमान), उत्तमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
दूरतःfrom afar
दूरतः:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootदूरतः (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (ablatival adverb: ‘from afar’)
राजन्O king
राजन्:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, संबोधन (8), एकवचन
जलपूर्णाञ्जलाःthose whose cupped hands are full of water
जलपूर्णाञ्जलाः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootजल + पूर्ण + अञ्जलि (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन; बहुव्रीहिः (येषां जलपूर्णा अञ्जलयः ते)
शयान्lying down
शयान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootशी (धातु) → शय (कृदन्त; शतृ/शानच्-आधार)
Formवर्तमानकृदन्त (present participle) ‘lying’; पुंलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन
पिपासाकुलिताःdistressed by thirst
पिपासाकुलिताः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपिपासा + आकुलित (कृदन्त; आकुल्/आकुली-भाव)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; तृतीया/षष्ठी-तत्पुरुषभावः ‘पिपासया आकुलिताः’ (afflicted by thirst)
श्रान्ताःweary
श्रान्ताः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रम् (धातु) → श्रान्त (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP) used adjectivally; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन
भास्करेwhen the sun
भास्करे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootभास्कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन
वृषसंस्थितेbeing in (the sign of) Taurus
वृषसंस्थिते:
Adhikarana (Temporal/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootवृष + संस्थित (कृदन्त; सम् + स्था धातु, क्त-प्रत्यय)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन; सति-सप्तमी; तत्पुरुषः (वृषे संस्थितः) i.e., ‘situated in Taurus’

Māṃsāda

Listener: nṛpa (king)

Scene: From a distance, figures lie prostrate with hands cupped full of water, yet faces show agony of thirst; blazing sun overhead, heat haze, exhaustion; the scene is surreal and tragic.

R
rājā (king)
B
bhāskara (sun)
V
Vṛṣa (Taurus)
P
preta (implied)

FAQs

Karmic suffering can manifest as cruel frustration—resources appear present, yet relief remains inaccessible.

No named tīrtha appears in this verse; it supplies vivid motivation for dharma and tīrtha-related merit by portraying the preta condition.

None explicitly; the astrological note (sun in Vṛṣa) serves as a temporal setting rather than a stated rite.