Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 6

शुक्लपक्षं समासाद्य तारापतिरिवांबरे । यदासौ यौवनोपेतः संजातो द्विजसत्तमाः

śuklapakṣaṃ samāsādya tārāpatirivāṃbare | yadāsau yauvanopetaḥ saṃjāto dvijasattamāḥ

Wie der Herr der Sterne, der Mond, am Himmel die helle Monatshälfte erreicht, so erlangte auch er die Jugend, o Bester der Zweimalgeborenen.

शुक्ल-पक्षम्the bright fortnight
शुक्ल-पक्षम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशुक्ल (प्रातिपदिक) + पक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
समासाद्यhaving reached
समासाद्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeIndeclinable
Rootसम्-आ-सद् (धातु) → समासाद्य (ल्यप्/तुमुन्-समकक्ष gerund)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (absolutive): having reached/attained
तारा-पतिःthe lord of stars (the moon)
तारा-पतिः:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootतारा (प्रातिपदिक) + पति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
इवlike
इव:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्यय (comparative particle)
अम्बरेin the sky
अम्बरे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअम्बर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
यदाwhen
यदा:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (when)
असौhe (that one)
असौ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअसद्/अदस् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
यौवन-उपेतःendowed with youth
यौवन-उपेतः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootयौवन (प्रातिपदिक) + उप-इ (धातु) → उपेत (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; भूतकृदन्त (क्त), विशेषण
संजातःhaving become; arisen
संजातः:
Kriya-samānādhikaraṇa (क्रियासमानाधिकरण)
TypeAdjective
Rootसम्-जन् (धातु) → संजात (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; भूतकृदन्त (क्त), विशेषण
द्विज-सत्तमाःO best of the twice-born
द्विज-सत्तमाः:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक) + सत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; संबोधनार्थे प्रयोगः (addressing)

Sūta (deduced; Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya narration style)

Listener: dvijasattamāḥ (addressed)

Scene: A montage-like scene: the waxing moon over a calm sky mirrored by a young sage growing into youth, both radiating gentle light.

V
Viśvāmitra

FAQs

Human maturity is framed as a dharmic unfolding, likened to the waxing moon’s auspicious increase.

No tīrtha is named in this verse; it is poetic narration within the Māhātmya context.

None; it employs auspicious lunar imagery rather than prescribing a rite.