Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 25

शुद्धान्तः करणैः सूत भूतहिंसाविवर्जितैः । यथा संप्राप्यते मोक्षो ब्राह्मणैः सुचिरादपि

śuddhāntaḥ karaṇaiḥ sūta bhūtahiṃsāvivarjitaiḥ | yathā saṃprāpyate mokṣo brāhmaṇaiḥ sucirādapi

O Sūta, sage, wie die Brāhmaṇas die Befreiung erlangen—wenn auch erst nach langer Zeit—durch gereinigte innere Kräfte und durch das Meiden von Gewalt gegen lebende Wesen.

शुद्धान्तःpure within
शुद्धान्तः:
Kriyāviśeṣaṇa (Predicate qualifier/क्रियाविशेषणार्थ)
TypeAdjective
Rootशुद्ध (प्रातिपदिक) + अन्तः (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय (शुद्धः अन्तः = pure within)
करणैःwith instruments/means (faculties)
करणैः:
Karaṇa (Instrument/means/करण)
TypeNoun
Rootकरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
सूतO Sūta
सूत:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
भूतहिंसाविवर्जितैःfree from harming living beings
भूतहिंसाविवर्जितैः:
Karaṇa (Instrument qualifier/करण-विशेषण)
TypeAdjective
Rootभूत (प्रातिपदिक) + हिंसा (प्रातिपदिक) + विवर्जित (वि-√वृज्/वर्ज् धातु, क्त-प्रत्यय)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष: ‘भूतहिंसया विवर्जित’ (devoid of violence to beings); करणैः इति विशेष्यस्य विशेषण
यथाhow/so that
यथा:
Kriyāviśeṣaṇa (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formप्रकार/उपायवाचक-अव्यय (how/in what way)
संप्राप्यतेis attained
संप्राप्यते:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-प्र-आप् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (Passive), आत्मनेपद
मोक्षःliberation
मोक्षः:
Karma (Object in passive/कर्म)
TypeNoun
Rootमोक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
ब्राह्मणैःby brāhmaṇas
ब्राह्मणैः:
Karta (Agent in passive/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
सुचिरात्after a very long time
सुचिरात्:
Adhikaraṇa (Time-from/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसु (उपसर्ग/अव्यय) + चिर (प्रातिपदिक)
Formपञ्चमी-अर्थे अव्ययवत् (ablatival adverb): ‘सुचिरात्’ = after a very long time
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अप्यर्थक-अव्यय (particle: even/also)

Ṛṣis (sages) addressing Sūta

Listener: Sūta

Scene: Sages address Sūta with earnest calm, emphasizing inner purity and non-violence; imagery includes a clear water pot (symbol of purity), a deer nearby unharmed (ahiṃsā), and a quiet shrine in the distance (tīrtha as support).

S
Sūta
B
Brāhmaṇa

FAQs

True liberation is grounded in inner purity and non-violence, even if the path is gradual and not driven by quick, tamasic ‘shortcuts’.

The immediate focus is not a site but the dhārmic means to mokṣa discussed within the chapter’s pilgrimage narrative.

A moral-ritual discipline is implied: cultivate purified inner faculties and practice ahiṃsā (avoid harm to beings).