Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 4

सूत उवाच । पुरासीद्ब्राह्मणो नाम हारीत इति विश्रुतः । स तपस्तत्र संतेपे वानप्रस्थाश्रमे वसन्

sūta uvāca | purāsīdbrāhmaṇo nāma hārīta iti viśrutaḥ | sa tapastatra saṃtepe vānaprasthāśrame vasan

Sūta sprach: Einst gab es einen berühmten Brāhmaṇa namens Hārīta. In der Lebensstufe des Vānaprastha verweilend, übte er dort Askese.

सूतःSūta
सूतः:
Karta (Speaker/कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
पुराformerly
पुरा:
Kālādhi karaṇa (Temporal adverbial/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formअव्यय (कालवाचक)
आसीत्there was
आसीत्:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलङ् (अनद्यतनभूत/imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
ब्राह्मणःa Brahmin
ब्राह्मणः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
नामby name
नाम:
Viśeṣaṇa-marker (Naming particle/नामसूचक)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formअव्यय (नामनिर्देशक/quotative particle): ‘नाम/by name’
हारीतःHārīta
हारीतः:
Samānādhikaraṇa (Apposition/समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootहारीत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (व्यक्तिनाम/proper noun)
इतिthus
इति:
Quotation marker (इति-प्रयोग)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय (उद्धरण/quotative)
विश्रुतःrenowned
विश्रुतः:
Viśeṣaṇa (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि+श्रु (धातु) (कृदन्त)
Formक्त (past passive participle) ‘विश्रुत/renowned’, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ब्राह्मणस्य विशेषणम्
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
तपःausterity, penance
तपः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/accusative), एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय (देशवाचक)
सन्तेपेperformed (penance), practiced austerity
सन्तेपे:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्+तप् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
वानप्रस्थाश्रमेin the vānaprastha-āśrama (forest-dweller stage)
वानप्रस्थाश्रमे:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootवानप्रस्थ + आश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/locative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (वानप्रस्थस्य आश्रमः)
वसन्dwelling, residing
वसन्:
Karta (Agent as participle/कर्ता)
TypeVerb
Rootवस् (धातु) (कृदन्त)
Formशतृ (present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘वसन्/dwelling’—सः इत्यस्य विशेषणम्

Sūta

Type: kshetra

Listener: Ṛṣis (assembly)

Scene: Sūta begins the tale: the brāhmaṇa Hārīta, living as a vānaprastha, performs austerities at the site that will become central to the tīrtha’s legend.

S
Sūta
H
Hārīta (brāhmaṇa)
V
Vānaprastha āśrama
T
tapas (austerity)

FAQs

Āśrama-dharma and tapas are presented as forces that sanctify geography—holy places become luminous through disciplined living and austerity.

The verse situates Hārīta’s tapas 'there'—within the Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya sacred locale connected to Śilākhaṇḍā Devī and Saubhāgya-kūpikā.

Tapas (austerity) aligned with vānaprastha discipline is highlighted as the practice undertaken.