Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 1

ऋषय ऊचुः । अष्टषष्टिरियं प्रोक्ता या त्वया सूतनन्दन । क्षेत्राणां देवदेवस्य कथं सा तत्र संस्थिता । एतत्सर्वं समाचक्ष्व परं कौतूहलं हि नः

ṛṣaya ūcuḥ | aṣṭaṣaṣṭiriyaṃ proktā yā tvayā sūtanandana | kṣetrāṇāṃ devadevasya kathaṃ sā tatra saṃsthitā | etatsarvaṃ samācakṣva paraṃ kautūhalaṃ hi naḥ

Die Weisen sprachen: „O Sohn des Sūta, du hast von diesen ‚sechsundsechzig‘ gesprochen, den heiligen Stätten des Gottes der Götter. Wie wurden sie dort eingesetzt? Berichte uns alles, denn groß ist unsere Neugier.“

ऋषयःthe sages
ऋषयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (परस्मैपदम्, परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्
अष्टषष्टिःsixty-eight
अष्टषष्टिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअष्टषष्टि (संख्या-प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक-द्विगु; स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
इयम्this
इयम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; referring to (list/section)
प्रोक्ताhas been stated
प्रोक्ता:
Karma (Predicative/कर्मणि)
TypeAdjective
Rootप्र-वच् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्तान्त (भूतकृदन्त/Past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचनम्; agreeing with इयम्
याwhich
या:
Karta (Relative subject)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; relative pronoun referring to इयम्
त्वयाby you
त्वया:
Karana (Agent-instrument/करण)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्तिः (करण), एकवचनम्; Instrumental “by you”
सूतनन्दनO son of Sūta
सूतनन्दन:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक) + नन्दन (प्रातिपदिक)
Formसमासः: सूतस्य नन्दनः (षष्ठी-तत्पुरुषः); पुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्तिः, एकवचनम्
क्षेत्राणाम्of the sacred places
क्षेत्राणाम्:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्
देवदेवस्यof the God of gods
देवदेवस्य:
Sambandha (Possessor/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक) + देव (प्रातिपदिक)
Formसमासः: देवानां देवः (षष्ठी-तत्पुरुषः); पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
कथम्how
कथम्:
Sambandha (Interrogative adverb)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formअव्यय (प्रश्नार्थक-अव्यय/adverb)
साthat (she/it)
सा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; referring to इयम्/अष्टषष्टिः
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय (देशवाचक/locative adverb)
संस्थिताis established
संस्थिता:
Kriya (State/भाव)
TypeAdjective
Rootसम्-स्था (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्तान्त (भूतकृदन्त/Past participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचनम्; “situated/established”
एतत्this
एतत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; object of समाचक्ष्व
सर्वम्all
सर्वम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; qualifying एतत्
समाचक्ष्वtell; explain
समाचक्ष्व:
Kriya (Command/आज्ञा)
TypeVerb
Rootसम्-आ-चक्ष् (धातु)
Formलोट्-लकारः (आज्ञार्थ/Imperative), मध्यमपुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम्
परम्great; supreme
परम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; here as adjective to कौतूहलम्
कौतूहलम्curiosity
कौतूहलम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकौतूहल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
हिindeed; for
हि:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय (निपातः/particle: emphasis/for)
नःour; of us
नः:
Sambandha (Possessor/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्; Genitive “of us/our”

Ṛṣis

Tirtha: Aṣṭaṣaṣṭi-kṣetra (the ‘sixty-six’ Śaiva sacred fields)

Type: kshetra

Listener: Sūtanandana (son of Sūta)

Scene: An assembly of sages seated in a forest hermitage, addressing the storyteller (Sūta’s son) with raised hands in inquiry; behind them, a symbolic map-like backdrop of many kṣetras.

Ṛṣis
S
Sūta
D
Deva-deva (Śiva implied)
A
Aṣṭaṣaṣṭi-kṣetra (sixty-six sacred fields)

FAQs

Holy geography is to be approached through śravaṇa (listening) and inquiry; curiosity directed toward dharma becomes a path to understanding.

Not one single tīrtha; the verse introduces the wider network of ‘sixty-six kṣetras’ under the God of gods.

None; it is a question initiating doctrinal and geographical exposition.