Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 22

द्व्यक्षरं नाम येषां च जिह्वाग्रे संस्थितं सदा । शिवेति द्व्यक्षरं नाम यैर्हृदीरितमद्य वै । ते वै मनुष्यरूपेण रुद्रा एव न संशयः

dvyakṣaraṃ nāma yeṣāṃ ca jihvāgre saṃsthitaṃ sadā | śiveti dvyakṣaraṃ nāma yairhṛdīritamadya vai | te vai manuṣyarūpeṇa rudrā eva na saṃśayaḥ

Diejenigen, auf deren Zungenspitze stets der zweisilbige Name weilt, und die aus dem Herzen den zweisilbigen Namen „Śiva“ aussprechen—sie sind, obgleich in Menschengestalt, wahrhaft Rudras; daran besteht kein Zweifel.

द्वि-अक्षरम्a two-syllabled (word)
द्वि-अक्षरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootद्वि (प्रातिपदिक) + अक्षर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः द्विगुः (द्वे अक्षरे यस्य/द्व्यक्षरम्)
नामname
नाम:
Apposition (नाम-निर्देश)
TypeNoun
Rootनामन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘नाम’ इति अव्ययीभाववत् प्रयोगः (apposition)
येषाम्of whom
येषाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
जिह्वा-अग्रेon the tip of the tongue
जिह्वा-अग्रे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootजिह्वा (प्रातिपदिक) + अग्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (जिह्वायाः अग्रे)
संस्थितम्placed/established
संस्थितम्:
Predicate (विधेय)
TypeAdjective
Rootसम् + स्था (धातु) → संस्थित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; भूतकृदन्तः (क्त)
सदाalways
सदा:
Adverbial (कालवाचक)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकाल-अव्यय (adverb of time)
शिवŚiva
शिव:
Quoted word (उद्धृत)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; इति-पूर्वपदेन उद्धृत-शब्दः
इतिthus
इति:
Quotation marker (इति)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण-अव्यय (quotative particle)
द्वि-अक्षरम्two-syllabled (name)
द्वि-अक्षरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootद्वि (प्रातिपदिक) + अक्षर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
नामname
नाम:
Apposition (नाम-निर्देश)
TypeNoun
Rootनामन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
यैःby whom
यैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
हृदिin the heart
हृदि:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootहृद् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
ईरितम्uttered/mentioned
ईरितम्:
Predicate (विधेय)
TypeAdjective
Rootईर्/ईरय् (धातु) → ईरित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; भूतकृदन्तः (क्त)
अद्यtoday/now
अद्य:
Adverbial (कालवाचक)
TypeIndeclinable
Rootअद्य (अव्यय)
Formकाल-अव्यय (adverb of time)
वैindeed
वै:
Emphasis (निपात)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
वैindeed
वै:
Emphasis (निपात)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
मनुष्य-रूपेणin human form
मनुष्य-रूपेण:
Karana (Instrument/Mode/करण)
TypeNoun
Rootमनुष्य (प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; समासः तत्पुरुषः (मनुष्यस्य रूपम्)
रुद्राःRudras
रुद्राः:
Predicate (विधेय)
TypeNoun
Rootरुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
एवcertainly
एव:
Emphasis (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (particle)
not
:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation particle)
संशयःdoubt
संशयः:
Predicate (विधेय)
TypeNoun
Rootसंशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Lomaharṣaṇa (Sūta) to the sages (deduced)

Tirtha: Kedāra / Kedāranātha

Type: kshetra

Scene: Pilgrims in Kedāra chanting ‘Śiva’ with rosaries; their inner radiance subtly mirrors Rudra—suggested by faint third-eye/ash marks, a halo, or a Rudra-like aura behind them, while remaining human.

Ś
Śiva
R
Rudra

FAQs

Constant, heartfelt repetition of Śiva’s Name transforms the devotee, making them Rudra-like in sanctity and power.

Within Kedāra’s Śaiva frame, the verse glorifies the inner tirtha of nāma-japa more than a physical location.

Nāma-japa: keeping ‘Śiva’ continually on the tongue and uttering it from the heart.