Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 47

स वीज्यमानः पवनेनः साक्षाच्छत्रं च तस्मै शशिना ह्यधिष्ठितम् । सूर्यः पुरस्तादभवत्प्रकाशकः श्रियान्वितो विष्णुरभूच्च सन्निधौ

sa vījyamānaḥ pavanenaḥ sākṣācchatraṃ ca tasmai śaśinā hyadhiṣṭhitam | sūryaḥ purastādabhavatprakāśakaḥ śriyānvito viṣṇurabhūcca sannidhau

Der Wind selbst fächelte ihm Kühlung zu, und der Mond diente ihm als wahrer Schirm. Die Sonne stand vorn als Erleuchter, und Viṣṇu, von Glanz erfüllt, war in seiner Nähe zugegen.

सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम (pronoun), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
वीज्यमानःbeing fanned
वीज्यमानः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवीज् (धातु) → वीज्यमान (कृदन्त)
Formवर्तमानकृदन्त (present passive participle), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘पंखेन/चामरेण वीज्यमान’
पवनेनby the wind
पवनेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootपवन (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
साक्षात्directly, in person
साक्षात्:
Avyaya-bhava (Adverbial/अव्ययभाव)
TypeIndeclinable
Rootसाक्षात् (अव्यय)
Formअव्यय (adverb), ‘प्रत्यक्षम्/स्वयम्’
छत्रम्umbrella
छत्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootछत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
तस्मैto him
तस्मै:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुल्लिङ्ग, चतुर्थी (4th/सम्प्रदान), एकवचन
शशिनाby the moon
शशिना:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootशशिन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
हिindeed
हि:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle), अवधान/हेतौ
अधिष्ठितम्was held/placed
अधिष्ठितम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअधि + स्था (धातु) → अधिष्ठित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (PPP) नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्मणि-प्रयोगे ‘स्थापितम्/धृतम्’ (with छत्रम्)
सूर्यःthe sun
सूर्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसूर्य (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
पुरस्तात्in front
पुरस्तात्:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपुरस्तात् (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
अभवत्became, was
अभवत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ् (imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
प्रकाशकःilluminating
प्रकाशकः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रकाशक (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्तृवाचक-विशेषण
श्रियाwith splendour/fortune
श्रिया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
अन्वितःendowed (with)
अन्वितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनु + इ (धातु) → अन्वित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (PPP), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘युक्त/समन्वित’
विष्णुःVishnu
विष्णुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
अभूत्was, became
अभूत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ् (imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
सन्निधौnearby, in attendance
सन्निधौ:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसन्निधि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन

Sūta (Lomaharṣaṇa) addressing the sages (deduced)

Tirtha: Kedāra/Kedāranātha

Type: kshetra

Scene: Vāyu fans Śiva; Candra becomes a parasol above; Sūrya stands before as illuminator; Viṣṇu, radiant, stands nearby in respectful attendance.

Ś
Śiva
P
Pavana (Vāyu)
Ś
Śaśin (Candra)
S
Sūrya
V
Viṣṇu

FAQs

Nature and the gods are depicted as serving Śiva, expressing his all-pervading lordship and the sanctity of the tīrtha.

Kedāra, where Śiva’s honour is portrayed with cosmic attendants like the Sun, Moon, and Wind.

No direct prescription; it poetically describes honors (fanning, parasol, illumination) as divine service.