Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 47

एवमभ्यर्थितो देवैर्मदनो विश्वमोहनः । जगाम त्वरितो भूत्वा अप्सरोभिः समन्वितः

evamabhyarthito devairmadano viśvamohanaḥ | jagāma tvarito bhūtvā apsarobhiḥ samanvitaḥ

So, von den Göttern inständig gebeten, brach Madana — der Verzauberer der Welten — sogleich eilig auf, begleitet von den Apsaras.

एवम्thus
एवम्:
Adverbial (Manner/रीति)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक अव्यय (adverb: thus)
अभ्यर्थितःrequested/entreated
अभ्यर्थितः:
Karta (Subject descriptor/कर्ता)
TypeVerb
Rootअभि + अर्थ् (धातु)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्यय, past passive participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपसर्ग ‘अभि-’
देवैःby the gods
देवैः:
Karana/Agent in passive (कर्ता-हेतु)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
मदनःMadana (Kāma)
मदनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमदन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
विश्व-मोहनःenchanter of the world
विश्व-मोहनः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविश्व (प्रातिपदिक) + मोहन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण; तत्पुरुष-समास (कर्मधारय-प्रायः)
जगामwent
जगाम:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
त्वरितःhurried
त्वरितः:
Adverbial/Qualifier (Manner/विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्वरित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण
भूत्वाhaving become
भूत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्यय (Absolutive/Gerund)
अप्सरोभिःwith apsarases
अप्सरोभिः:
Sahakaraka (Association/सह)
TypeNoun
Rootअप्सरस् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
समन्वितःaccompanied/attended
समन्वितः:
Karta (Subject descriptor/कर्ता)
TypeVerb
Rootसम् + अन्वि (धातु)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्यय, past passive participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Sūta (narration; deduced)

Tirtha: Kedāra kṣetra (contextual)

Type: kshetra

Listener: Ṛṣis (frame)

Scene: Madana, ‘world-enchanter,’ departs immediately, surrounded by apsarases in a moving retinue—music, fragrance, and ornamentation—heading toward the Himalayan Śaiva realm.

D
Devāḥ
M
Madana (Kāma)
A
Apsarases

FAQs

It depicts desire as a powerful cosmic force mobilized even by gods, setting the stage for Śiva’s transcendence over enchantment.

Not explicit; the broader Kedārakhaṇḍa frames the episode within the sanctified Himālaya-Kedāra region.

None.