Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 172

त्राहित्राहि महाविष्णो तप्तान्नः शरणागतान् । तपसोग्रेण महता पार्वत्याः परमेण हि । शेषासने चोपविष्ट उवाच परमेश्वरः

trāhitrāhi mahāviṣṇo taptānnaḥ śaraṇāgatān | tapasogreṇa mahatā pārvatyāḥ parameṇa hi | śeṣāsane copaviṣṭa uvāca parameśvaraḥ

Sie riefen: „Rette uns, rette uns, o Mahāviṣṇu — uns, die wir versengt sind und Zuflucht gesucht haben — durch die wilde, gewaltige und höchste Askese Pārvatīs!“ So schrien sie; da sprach der Herr, auf dem Sitz des Śeṣa thronend.

त्राहिprotect!
त्राहि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootत्रा (धातु)
Formलोट्-लकार (imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
त्राहिprotect! (again)
त्राहि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootत्रा (धातु)
Formलोट्-लकार, मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद (पुनरुक्ति-प्रार्थना)
महाविष्णोO Great Viṣṇu
महाविष्णो:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहाविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
तप्तान्afflicted, tormented
तप्तान्:
Karma (Object-Qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootतप् (धातु) → तप्त (कृदन्त, क्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle)
नःof us/our
नः:
Shashthi-Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम (enclitic)
शरणागतान्those who have taken refuge
शरणागतान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशरण (प्रातिपदिक) + गत (कृदन्त, क्त; √गम्)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; (शरणं गतः) इति षष्ठी/द्वितीया-तत्पुरुष; संज्ञावत्
तपसःof austerity
तपसः:
Shashthi-Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
उग्रेणby fierce (austerity)
उग्रेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootउग्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (तपसः)
महतāby great
महतā:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
पार्वत्याःof Pārvatī
पार्वत्याः:
Shashthi-Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपार्वती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
परमेणby supreme
परमेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (तपसा/उग्रेण)
हिindeed, for
हि:
Avyaya (Emphasis/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (causal/emphatic particle)
शेषासनेon the seat of Śeṣa
शेषासने:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशेष (प्रातिपदिक) + आसन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (शेषस्य आसनम्)
and
:
Avyaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक-निपात
उपविष्टःseated
उपविष्टः:
Karta (Subject-Qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootउप + विश् (धातु) → उपविष्ट (कृदन्त, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त (PPP)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
परमेश्वरःthe Supreme Lord
परमेश्वरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपरमेश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Lomaharṣaṇa (Sūta) narrating; supplicants are Devas/Dānavas; responder is Mahāviṣṇu (Parameśvara here by context)

Tirtha: Samudra-tīra near Śeṣa-āsana Viṣṇu (mythic setting)

Type: ghat

Scene: Devas and dānavas with folded hands cry ‘Trāhi trāhi’ before Mahāviṣṇu reclining or seated upon Śeṣa; a subtle aura suggests Pārvatī’s fierce tapas as a cosmic heat in the background.

M
Mahāviṣṇu
P
Pārvatī
Ś
Śeṣa
D
Devas
D
Dānavas

FAQs

Śaraṇāgati (taking refuge) and humble prayer are upheld as the dharmic response when overwhelmed by forces beyond one’s control.

Kṣīrābdhi (Ocean of Milk) is the divine setting where refuge is sought and the Lord responds.

No formal rite is prescribed; the verse foregrounds supplication (prārthanā) and surrender as the immediate practice.