Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 193

राजा सुराणां हि महानुरागी स्वकर्मसंसिद्धिमहाप्रवीणः । तस्मात्सदा क्लेशपरः शचीपतिः स्वकामभावात्मपरो हि नित्यम्

rājā surāṇāṃ hi mahānurāgī svakarmasaṃsiddhimahāpravīṇaḥ | tasmātsadā kleśaparaḥ śacīpatiḥ svakāmabhāvātmaparo hi nityam

Der König der Götter ist von tiefer Anhaftung erfüllt, obgleich er höchst kundig ist, seine Werke und Pflichten zu vollenden. Darum ist Indra, der Gemahl Śacīs, stets von Bedrängnis umgeben, denn unablässig ist er auf eigene Begierden und selbstgetriebene Gemütszustände gerichtet.

राजाking
राजा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
सुराणाम्of the gods
सुराणाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), बहुवचन; सम्बन्ध
हिindeed
हि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
महानुरागीgreatly attached
महानुरागी:
Predicate/Qualifier (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहान् + अनुरागिन् (प्रातिपदिक); महानुरागिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; विशेषण
स्वकर्मसंसिद्धिमहाप्रवीणःhighly skilled in achieving his own tasks
स्वकर्मसंसिद्धिमहाप्रवीणः:
Predicate/Qualifier (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्व + कर्म + संसिद्धि + महा + प्रवीण (प्रातिपदिक); स्वकर्मसंसिद्धिमहाप्रवीण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषः—‘स्वकर्मसंसिद्धौ महाप्रवीणः’ (very skilled in accomplishing his own acts)
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Logical connector (हेतु/निगमन)
TypeIndeclinable
Rootतस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनिगमनार्थक-अव्ययवत् (therefore)
सदाalways
सदा:
Adverbial (काल)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
क्लेशपरःdevoted to toil/affliction-prone
क्लेशपरः:
Predicate/Qualifier (विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्लेश + पर (प्रातिपदिक); क्लेशपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; ‘क्लेशे परः/क्लेशपरायणः’ इत्यर्थे
शचीपतिःŚacī’s lord (Indra)
शचीपतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशची + पति (प्रातिपदिक); शचीपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
स्वकामभावात्मपरःintent on his own desires and self-nature
स्वकामभावात्मपरः:
Predicate/Qualifier (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्व + काम + भाव + आत्मन् + पर (प्रातिपदिक); स्वकामभावात्मपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; ‘स्वकामभावात्मनि परः’ (intent on his own desire-nature/self)
हिindeed
हि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
नित्यम्constantly
नित्यम्:
Adverbial (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषणरूपेण नपुंसकलिङ्ग-एकवचन-प्रयोगः (adverbial)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced; characterization of Indra within the narrative)

Tirtha: Kedāra / Kedāranātha

Type: kshetra

Listener: null

Scene: Indra portrayed as majestic yet inwardly troubled—crown and thunderbolt present, but eyes anxious—contrasted with the calm ideal of dispassion implied by the verse.

I
Indra
Ś
Śacī (Indrāṇī)

FAQs

Worldly competence without inner dispassion keeps one bound to anxiety and suffering, even at the highest status.

The verse is within Kedārakhaṇḍa’s Kedāra setting, but it primarily teaches a moral psychology rather than praising a specific tirtha.

None directly; it implicitly recommends overcoming self-centered desire through spiritual discipline.